Neporovnateľne viac bobrov osídlilo sever východného Slovenska ako stred, alebo lokality na nížine. Na niektorých potokoch v podtatranskej oblasti je postavených aj niekoľko desiatok hrádzí a bobry sú pracovníkmi ochrany prírody doslova hýčkaní. Tento živočíšny druh sa na niektorých lokalitách žiaľ premnožil.
Tam kde bobry žijú, vznikajú chránené územia. Pritom sa bagatelizuje jeden dôležitý fakt, že tento veľký druh hlodavca vytváraním hrádzí bráni, okrem iných negatívnych faktorov, rybám migrovať hore prúdom v období kedy sa snažia v prítokoch hlavných vodných tokov vytrieť.
V minulom roku na mnohých vodných tokoch prebehli prehliadky tokov, na ktorých existujú viac alebo menej priechodné, alebo úplne nepriechodné priečne prekážky vytvorené človekom.
Štátna ochrana prírody požadovala vlani spriechodnenie prekážok napríklad kvôli migráciám mihulí. Aj kaprovitým reofilným druhom rýb svitá nádej, lebo budú môcť voľne migrovať až do horných úsekov pstruhových revírov, čím dôjde k zmareniu dlhoročnej práce rybárov. Príkladom môže byť rieka Hornád. Ak sa spriechodnia všetky stupne na Hornáde na hornom Spiši, potom jalce hlavaté a iné druhy rýb budú mať voľný priechod až do prielomu Hornádu v Slovenskom raji v podstate väčších biomasách ako tam doposiaľ tam žili.
