Navštívili sme ukrajinských rybárov

Prihraničné vzťahy rybárov zo Slovenska s ukrajinskými sú vzácne, ale predsa existujú. Už viac rokov rozvíjajú priateľské vzťahy rybári zo Slovenského rybárskeho zväzu – Miestna organizácia Snina s predstaviteľmi Rybárskeho a poľovníckeho združenia vo Veľkom Bereznom a Perečíne.

Tentokrát sa pracovné stretnutie uskutočnilo 17. novembra 2016 vo Veľkom Bereznom v sídle rovnomenného okresu (rajónu) na úrade Golovy (hlavy), teda na úrovni nášho prednostu okresného úradu. Nakoniec prijal štatutárnych zástupcov MO SRZ Snina a oblastného ichtyológa zástupca prednostu, ktorému boli predostreté problémy na vodných tokoch, a zároveň bol požiadaný o pomoc pri ochrane národného bohatstva oboch krajín aj formou kontrol zo strany štátnej polície.

Jasnejšie kontúry v spolupráci sme pocítili v osobe pána Viktora Ivanoviča Birkoviča, riaditeľa Užanského národného prírodného parku, ktorý zamestnáva 108 pracovníkov s ročným rozpočtom 130 tisíc EUR. Park má rozlohu 40 tisíc hektárov a podľa toho čo sa nám podarilo pochopiť, tak jadro tvorí najprísnejšie chránených 2500 + 1000 hektárov prírody. Stupne ochrany prírody ako u nás na Ukrajine neexistujú.

Pán Birkovič sa stotožnil s našou žiadosťou a prisľúbil nám zabezpečenie kontrol svojimi pracovníkmi na potoku Ulička. Spolupráca by mala perspektívne pokračovať vo vysadzovaní násad pstruha potočného nižších vekových kategórií v pohraničnej oblasti a do úvahy pripadá aj spoločný monitoring vysadených rýb. Plnenie sľubu bude overované na slovenskom úseku Uličky v čase neresových migrácií rýb.

Súčasťou cesty na Ukrajinu bola aj ohliadka vodných tokov. Obzreli sme si revír Ublianka pri Malom Bereznom tesne pred zaústením do Uhu a úsek Uličky až po začiatok hraničného koridoru, ktorý je už pod kontrolou pohraničnej stráže Ukrajiny. Severne, asi 35 km od Veľkého Berezného sme absolvovali ohliadku rieky Uh a Stužickej rieky, ktorá je takisto pravostranným prítokom Uhu, ale preteká Národným parkom Poloniny na slovenskej strane a pod obcou Stužica na Ukrajine končí svoju púť. Žije v nej minimálne pstruh potočný, ale zrejme nikto od Ukrajincov na tomto toku neurobil v posledných rokoch ichtyologický prieskum, aby sa zistila kompletná ichtyofauna. Nielen Stužická rieka, ale aj rieka Uh urobili na nás mimoriadne pozitívny dojem. Rieka Uh bola bez akéhokoľvek komunálneho odpadu, PET fľiaš, či igelitov. Takéto „ozdoby“ príznačné pre naše vodné toky sme pri rieke nevideli, a pritom v tejto časti povodia pri rieke existujú obce, ale nenachádza sa tam žiaden priemysel a ani poľnohospodárstvo. Kryštálovo čistá rieka na dlhom úseku, ktorý sme prešli, široká 20 – 30 metrov, nám pripomínala rieku San na opačnej strane hranice v Poľsku alebo rieku Poprad, akurát bola o trochu plytšia. Krásny lipňový revír určite s výskytom lipňa, pstruha potočného a iných druhov rýb, na ktorom sa loví bez pravidiel, a ktorý by bol rybárskym skvostom v nejednej slovenskej rybárskej organizácii. Žiaľ, neexistuje tu nikto kto by sa o rieku staral, pravidelne ju zarybňoval z predaja povolení na rybolov, a aby revír fungoval tak ako sa patrí. Všetko je ponechané na prírodu. Tu môže každý loviť bez povolenia, ako nám povedal náš sprievodca a oduševnený ochranca prírody vo vodných tokoch pán Mykola Hodovanetz z Veľkého Berezného, propagátor prírody, ale aj pamiatok na Zakarpatii.