Dňa 19. júla 2023 sa uskutočnilo pracovné stretnutie so zámerom obhliadky terénu a posúdenia aktuálneho stavu riečnych ramien rieky Váh. Cieľom tohto stretnutia bolo fyzicky sa oboznámiť s lokalitami, zhodnotiť navrhované riešenia a možnosti celoročného fungovania ramien a v neposlednom rade odporučiť spôsoby financovania cez projekty. V rámci naplnenia všetkých atribútov odbornosti, a čo najväčšieho prínosu zo stretnutia bol prizvaný kolektív odborníkov na danú problematiku, miestni poverení zástupcovia a štatutári Slovenského rybárskeho zväzu. Počas celej návštevy bola prítomná Ing. Martina Paulíková (manažérka pre ochranu vôd WWF Slovensko), RNDr. Vladimír Druga (spoluautor metodiky na rybovody, bioekologický dozor a konzultant k tejto problematike), tajomník Rady SRZ Ing. Bohuš Cintula, ichtyológovia SRZ Ing. Dušan Hajňuk a Mgr. Filip Miklánek. Foto a videodokumentáciu zabezpečili Peter Martiš (redaktor relácie „Na rybách – Petrov zdar!“) a kameraman Rudolf Schwarz.
Prvou zastávkou bolo pravostranné slepé rameno Zelenka na rybárskom revíry Váh č. 3 v obci Dolná Streda. Návrh na spoluprácu pri realizovaní projektu „Projekt na ochranu pôvodných druhov rýb – Ichtyofauny“, zaslal Slovenskému rybárskemu zväzu jeho autor Miloš Oravec, ktorý zároveň sprevádzal a informoval zúčastnených o danej lokalite. Z členov výboru MsO SRZ Sereď sa zúčastnili predseda Ing. Dušan Alina a hospodár Roman Vančo. Účelom projektu je zadržanie vody v ramene pomocou vybudovania prehrádzky s prepadovou hranou z prírodných materiálov. Týmto opatrením sa chce docieliť stav, kedy pri kolísaní vodnej hladiny Váhu v dôsledku prevádzky vodnej elektrárne na VN Kráľová, voda do ramena natečie a pomocou prehrádzky s prepadovou hranou pri poklese vodnej hladiny vo Váhu ostane v požadovanej výške vodného stĺpca. Zabezpečí sa tak konštantná výška vodného stĺpca, ktorá umožní rybám prirodzene sa neresiť v ramene, bez rizika úhynu a usychania ikier na pobrežnej vegetácii zaplavenej vodou. Prehrádzka je navrhnutá tak, aby neobmedzovala migračné správanie rýb.
Ďalšou navštívenou lokalitou bolo ľavostranné slepé rameno medzihrádzového priestoru inundačného územia rieky Váh v katastri mesta Šaľa na rybárskom revíry Váh č. 2. Sprievod a cenné informácie poskytol Ing. Jozef Belovič (predseda OO SRZ Trnovec nad Váhom). Po prechádzke popri ramene padla jednohlasná myšlienka, že slepé rameno treba spriechodniť, aby komunikovalo s hlavným tokom Váhu aj na nepriechodnom konci ramena. Zo slepého ramena by sa tak stalo rameno prietočné. Témou bolo aj vybudovanie malých prehrádzok a vyhĺbenie tôní v ramene. Súčasťou stretnutia v Šali bola aj návšteva ľavostranného slepého ramena Váhu č. 2 (r. km 54,205) pri obci Trnovec nad Váhom. Pomocou ramena je napúšťaný rybník Amerika III. Riešením by bolo prehradenie ramena od hlavného toku a zmena charakteru ramena na rameno odstavné. V ramene by sa tak zaistil náležitý vodný stav.
V spomínaných územiach sú vypracované exitujúce materiály a štúdie (www.srztrnovec.sk/projekty-a-studie), ktoré sa dajú prakticky využiť pri riešení problematiky. V rovnakom duchu sa uvažovalo aj o ramene pri Dlhej nad Váhom, ako aj pri Seliciach, kde by sa voda do ramena mohla doviesť zo vzdutia na VD Selice.
Posledným navštíveným miestom bolo odstavné rameno rieky Nitra medzi obcami Koniarovce a Dolné Lefantovce – OR Koniarovce. Ramenom nás previedol Peter Martiš a o spoľahlivé poznatky a zasvätenie do problémov ramena sa postaral rybársky hospodár MsO SRZ Nitra Ing. Andrej Píš, PhD.. Diskutovalo sa o viacerých riešeniach celoročného udržania žiadúceho vodného stavu. Ako najschodnejšie riešenie sa javí distribúcia vody do ramena pomocou revitalizácie spleti závlahových kanálov v bezprostrednom okolí ramena.
Riečne ramená predstavujú fantastické skryté bohatstvo života, nezastupiteľnú zložku vodných tokov, vyznačujúce sa odvetvením hlavného koryta rieky. Tieto prírodné alebo ľudskými aktivitami vytvorené ,,odbočky“ majú význačný ekologický a geomorfologický vplyv na riečne ekosystémy. Primárnym aspektom významu riečnych ramien je ich biodiverzita a prispôsobivosť. Poskytujú unikátne prostredie pre pestrofarebnú škálu flóry a fauny. Zvlášť dôležitou funkciou je ich úloha ako útočiska, kŕmneho biotopu a hniezdiska pre široké spektrum organizmov, vrátane vzácnych druhov. Ochrana a udržanie týchto lokalít sú nevyhnutné na podporu biodiverzity a zachovanie ohrozených a kriticky ohrozených druhov.
Ďalším významným prínosom riečnych ramien je ich schopnosť zlepšiť kvalitu vody v riekach. Slúžia ako prirodzené filtračné mechanizmy, čo umožňuje zachytiť a odstrániť sedimenty, odpadky a niektoré znečisťujúce látky. Týmto spôsobom prispievajú k čisteniu vôd, čím podporujú ekologickú stabilitu a zdravie celkového vodného prostredia. Riečne ramená zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri povodniach. Počas období zvýšeného prietoku môžu absorbovať nadbytočnú vodu a regulovať jej tok, čo pomáha minimalizovať povodňové riziko a chrániť prírodné a obývané oblasti pred potencionálnymi škodami.
Napriek ich dôležitosti sú riečne ramená často vystavené negatívnym ľudským aktivitám, ako sú nekontrolované zmeny do vodných tokov, meliorácie a zmeny vodného režimu. Dôsledkom sú straty ekologických funkcií a významný úbytok biodiverzity. Preto je nevyhnutné uvedomiť si výnimočný ekologický a sociálno-ekonomický význam riečnych ramien a zaviesť opatrenia na ich ochranu a udržateľnosť. Zjednotenie environmentálnych hľadísk do rozhodovacích procesov a podpora osvety a vzdelávania o hodnote týchto lokalít sú nevyhnutnými krokmi k zachovaniu riečnych ekosystémov a ich významu pre budúce generácie.
Ing. Filip Miklánek
ichtyológ pre Trnavský kraj
Slovenský rybársky zväz
