Spomienka na Ondreja Budaja

Rieka, ryby, rybár a rybárstvo to sú slová, ktoré sa navždy budú spájať s Ondrejom Budajom. Rybárom, ktorý venoval celý svoj život rybárstvu a nám rybárom. Dňa 8. apríla tohto roku nás navždy opustil. Prišli sme o človeka-rybára, priateľa, tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu, veľmi váženú osobnosť v našom stave rybárskom.

Narodil sa v roku 1925 na Horehroní. Odtiaľ boli vždy silní a féroví chlapi. Keď v roku 1951 absolvoval rybársku školu vo Vodňanoch, bol to azda hlavný motív pre jeho ďalšie pôsobenie v Stave rybárskom.  Bol jeden z prvých slovenských absolventov rybárskej školy v Čechách a mal tak všetky predpoklady na to, aby pre rybárstvo pracoval, venoval mu takmer všetok svoj voľný čas a obetoval mu takpovediac celý svoj život. A tak sa aj stalo. V roku 1953 po jeho návrate z Vodňan, odchádza zo Štátnych majetkov z Turčianskych Teplíc do Žiliny, kde si ho rybári zvolili za tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu. Bolo to veľmi ťažké obdobie, keď po prijatí nového zákona o rybárstve v roku 1952 bolo potrebné riešiť veľmi zložité odborné ale aj celospoločenské problémy. A práve tu sa ukázala jeho odvaha a rozvážnosť, nakoľko sa všetkými svojimi krokmi usiloval o rozvoj rybárstva a najmä Slovenského rybárskeho zväzu. V tom období mal zväz azda len 20 000 členov, takmer žiadny majetok a produkoval minimum vlastných násadových rýb. Práve zvolením Ondreja Budaja na čelo stavovskej rybárskej organizácie sa začala jeho renesancia. Začali sa stavať nové rybochovné zariadenia, vďaka ktorým sa Slovenský rybársky zväz stal, a je ním aj dnes, dominantným chovateľom rýb na Slovensku. Do vôd sa tak dostávalo čoraz väčšie množstvo rýb. Počas jeho pôsobenia sa napríklad uskutočnilo historicky prvé revírovanie vodných tokov na území Slovenska, z čoho čerpáme dodnes. Počas aktívnej činnosti pána Budaja stúpala každoročne členská základňa zväzu a Slovenský rybársky zväz sa tak stal významnejším celospoločenským subjektom na Slovensku.

Ondrej Budaj ako tajomník Slovenského rybárskeho zväzu prijal do pracovného pomeru veľké množstvo ľudí, vrátane odborníkov na rybárstvo, ktorí ešte aj dnes chovajú ryby, prípadne vykonávajú poctivú každodennú prácu pre rozvoj rybárstva na Slovensku, ale najmä pre rozvoj nášho zväzu. Títo ľudia na neho vždy spomínali len v tom dobrom ako na zodpovedného tajomníka, výborného priateľa a múdreho človeka. Viacerí z nich sú tu aj dnes a prišli sa s ním rozlúčiť. S človekom, ktorý im vytvoril podmienky na ich prácu, ktorá sa viacerým z nich stala práve po vzore Ondreja Budaja celoživotným poslaním.

Všeobecne je medzi rybármi známe, že rybárov a rybárstvo ochraňuje Svätý Peter. Rybárstvo na Slovensku malo to šťastie, že viac ako 50 rokov na nás dávalo pozor, aby sme nezišli zo správnej cesty, aj meno ďalšieho apoštola – Ondrej. Taký bol aj Ondrej Budaj.  

Výsledky a prácu pána Budaja nám vždy závideli aj rybári z okolitých krajín. Svojou cieľavedomou prácou vytvoril predpoklad pre dlhodobé napredovanie rybárstva na Slovensku. Keď v roku 1989 odchádzal do dôchodku, Slovenský rybársky zväz bol silný a jednotný. Mal svoje postavenie užívateľa rybárskych revírov na Slovensku ukotvené priamo v zákone o rybárstve, čo pretrváva dodnes, a je tak pripravený čeliť nástrahám dnešnej doby.

Ondrej Budaj veľmi rád písal články a knihy o rybárstve. Diela ako „Ryba a udica“, „Rybárstvo v odpovediach“, alebo „ S rybárskym prútom“ nám navždy budú pripomínať jeho aktívnu životnú tvorbu. Knihu „Rybárske minimum“ mal doma snáď každý z nás – začínajúcich rybárov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela však boli  publikácie so zhrnutím histórie Slovenského rybárskeho zväzu. Najmä tá, k oslavám 75. výročia SRZ z roku 2001, kedy už ako aktívny dôchodca, priniesol rybárom základné historické informácie o našom zväze od jeho začiatku  po súčasnosť. Nemalou mierou sa zaslúžil aj o to, že známy časopis Poľovníctvo a rybárstvo vychádza nepretržite až do súčasnosti.

Ale aj neskôr, keď už bol na dôchodku, nezanevrel na rybárstvo. Zaujímal sa o dianie v našom zväze, častokrát sa pýtal ako sa nám darí. Jeho prítomnosť a vľúdne slová boli fascinujúce. Vždy rozprával pomaly, veľmi pútavo a múdro. Pamätné navždy zostanú najmä jeho vystúpenia na Snemoch SRZ a pri príležitostiach výročí Slovenského rybárskeho zväzu, ktoré patrili vždy k neopakovateľným zážitkom pre prítomných a to aj pre ostatných hostí, ktorí jeho osobu nepoznali a rybárstvu sa nevenovali. Tak tomu bolo aj na ostatnej oslave pri príležitosti 90-teho výročia založenia Slovenského rybárskeho zväzu, ktorý sa konal pred dvomi rokmi tu v Žiline. Aj keď nás všetkých prítomných pozdravil len na diaľku, pri jeho rozvážnych slovách nám všetkým naskakovali zimomriavky a vynárali sa myšlienky a otázky či to čo robíme, je správne. Na jeho prezieravé slová budeme dlho spomínať, a na jeho pozdrav a odkaz v závere jeho príspevku nikdy nezabudneme. Ondrej Budaj vždy presadzoval jednotu Slovenského rybárskeho zväzu. Jeho odkaz znel, že len spoločne budeme silní a máme tak predpoklad zotrvať. Verím, že na tento jeho odkaz si vždy spomenieme, najmä keď bude Slovenský rybársky zväz stáť na rázcestí, prípadne bude čeliť ťažkým skúškam. V jeho šlapajách budeme aj naďalej presadzovať a hájiť tieto myšlienky.

Ďakujeme Ti Ondrej Budaj, za tvoje úsilie, za tvoju celoživotnú obetavú prácu pre rozvoj rybárstva ktorú si nám všetkým rybárom počas svojho života venoval.  Vďaka tebe Ondrej, rybárstvo na Slovensku a Slovenský rybársky zväz vždy napredoval a stal sa úspešným.

Česť tvojej pamiatke, Petrov Zdar!