Charakter väčšiny vodných tokov na území Slovenska bol v minulosti výrazne pozmenený vykonaním rôznych vodohospodárskych úprav a zásahov. Účelom týchto opatrení bolo vo väčšine prípadov najmä zníženie protipovodňového rizika (regulácie tokov), využitie hydroenergetického potenciálu (výstavba vodných diel), resp. úprava tokov v súvislosti s poľnohospodárskym využitím krajiny (meliorácie). Tieto činnosti však viedli ku zásadným morfologickým a hydrologickým zmenám dotknutých tokov a zároveň priniesli degradáciu ich prirodzeného fungovania ako aj celkové zhoršenie stavu vodných a na vodu viazaných ekosystémov. Negatívne dopady boli pozorované u väčšiny vodných organizmov, ale predovšetkým u rýb, ktoré sú v našich podmienkach ich vrcholnými predstaviteľmi. Brehy vodných tokov boli na mnohých miestach vybetónované a korytá tokov napriamené, následkom čoho ryby stratili úkrytové kapacity. Vybudovaním vodných diel a priečnych vodných stavieb bola narušená pozdĺžna kontinuita tokov, umožňujúca ich prirodzenú migráciu. Pridruženými dôsledkami v oblasti nížinných riek boli chýbajúce jarné záplavy, ktoré plnili dôležitú funkciu aj z hľadiska úspešnosti neresu. Výsledkom tak bol dramatický pokles početnosti u takmer všetkých našich pôvodných druhov rýb.
Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky je v rámci legislatívneho procesu aktuálne predložená novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu je najmä úprava a zjednodušenie niektorých postupov týkajúcich sa prípravy, povoľovania a realizácií opatrení zameraných na revitalizáciu vodných tokov, ktorá je pri súčasnom stave získavania potrebných povolení a stanovísk všetkých dotknutých strán veľmi komplikovaným a zdĺhavým procesom. Uvoľnenie a znovu oživenie „spútaných“ korýt vodných tokov a ich prinavrátenie do pôvodného alebo prírode blízkeho stavu je dôležitým faktorom pre elimináciu vyššie uvedených škôd v životnom prostredí a zlepšenie funkčnosti predmetných ekosystémov. Zachovanie pozdĺžnej kontinuity riek ako aj ich laterálnej konektivity je základným predpokladom úspešnej migrácie a následného neresu u všetkých našich pôvodných druhov rýb. Tento proces zároveň vedie k zachovaniu pôvodného a voči vplyvu nepriaznivých podmienok prostredia aj odolného genofondu, ktorý sa odzrkadľuje vo vyššej miere prežívania. Nemenej významným faktorom je návrat viacerých chránených a ohrozených druhov do revitalizovaných lokalít. Pre názorný príklad nemusíme chodiť ďaleko. Nedávno sme Vás na našich stránkach informovali o pozitívnom vplyve revitalizácie rieky Rudavy na rybie spoločenstvá, ktorý sa prejavil práve „návratom“ pôvodných chránených druhov ako aj výrazne zvýšenou početnosťou všetkých druhov rýb na novom revitalizovanom úseku. Veríme, že v prípade schválenia novely zákona bude podobne pozitívnych príkladov len pribúdať. Výsledkom bude celkové zlepšenie stavu životného prostredia, ktoré poteší všetkých bežných obyvateľov vrátane športových rybárov.
Text: Mgr. Peter Križek, PhD.
Odbor ichtyológie a ekológie rybárskych revírov
