Z histórie rybárstva

Rybolov má veľmi dlhú históriu, tento sa už od nepamäti stal základom obživy našich
predkov. Predpokladá sa, že lovom rýb sa zaoberali už aj predchodcovia dnešných ľudí.
Najstaršie archeologické objavy svedčia o tom, že už od strednej doby kamennej t. j.
u nás v období 10.000 až 5.000 rokov pred Kristom, bol rybolov bežnou súčasťou života
vtedajších ľudí. Ľudia sa začali usádzať v riečnych údoliach, na brehoch jazier a morí bohatých
na ryby. Práve z tohto obdobia pochádzajú aj najstaršie nástroje na lov rýb, ako harpúny, oštepy,
udice, rybárske háčiky a súčasne sa začali formovať aj jednotlivé rybolovné spôsoby, ktoré
pretrvávajú v modifikovanej podobe až doteraz. Možno predpokladať, že praveký človek lovil
aj pomocou rôznych pascí, ale aj jedovatých látok z rastlín, ktoré na tom ktorom území rástli.
Najvyspelejšie civilizácie staroveku sa začali formovať v severnej Afrike, na Blízkom
východe a v Stredomorí. Nálezy z povodia rieky Níl, nám dávajú odpoveď na otázku, aký bol
rybolov v staroveku. Egypt ako centrum vtedajšieho kultúrneho sveta, postupne odhaľuje svoje
tajomstvá a my sa dozvedáme stále nové a prekvapujúce informácie o živote vtedajších
rybárov. Egypťania vynašli nové spôsoby a metódy lovu rýb, ktoré sú znázornené na stenách
hrobiek ako i iných objektov a i papyrusoch. Na lov rýb používali jednoduché trstinové lode,
pletené siete, koše z vŕbových prútov, harpúny, oštepy, háčiky a háky. Dokonca v tomto období
sa prejavila snaha umelého odchovu rýb v nádržiach a rybníkoch. Už v tomto období sa začala
prejavovať u vyšších vrstiev obyvateľstva snaha loviť ryby pre zábavu.
Ďalšími vyspelými civilizáciami staroveku boli najprv Grécko a neskôr aj Rím. Rybári
boli však v Grécku považovaní za nižšiu sociálnu vrstvu a tak dokladov o gréckom rybárskom
umení tohto obdobia je málo. I napriek tomu z niektorých archeologických nálezov vieme, že
ryby sa lovili pomocou prútov, harpún, do sieti ako i do pascí. Rimania prevzali od Grékov
veľké množstvo vedomostí a kultúrnych prvkov, v oblasti rybolovu tomu nebolo inak. Rím bol
prvou veľkou civilizáciou, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila kultúrny vývoj Európy a jej
kultúrny vplyv sa prejavoval a aj prejavuje dlho po zániku Rímskeho impéria.
Stredovek je obdobie približne od roku 313, keď na základe rozhodnutia cisára
Konštantína, bolo milánskym ediktom v Rímskej ríši zrovnoprávnené kresťanstvo s ostatnými
náboženstvami až do roku 1493, to znamená roku objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom.
V tomto období sa zdokonaľovali rybolovné techniky minulosti a postupne sa prechádzalo aj
na športový rybolov, ktorý už nebol len zdrojom obživy. V tomto období sa okrem lovu rýb do
sieti, používali aj rôzne pasce, ktoré boli
založené na princípe napĺňania a vypustenia vodného kanála umelo vybudovaného
človekom, v Ázii lov pomocou papierového draka, lov rýb pomocou cvičených kormoránov
s kovovým prstencom na krku, zabraňujúcim prehltnutiu ryby. V stredovekom Portugalsku
používali rybári pri love vycvičené vodné psi ktoré ťahali za sebou siete opatrené korkovými
plavákmi do ktorých sa zahryzli a ťahali sieť za sebou k brehu.
O intenzívnom rybolove na našom území svedčia archeologické nálezy z obdobia
Veľkej Moravy. Jednalo sa predovšetkým o háčiky, závažia, ostne a sieťovacie ihly, ale aj
zanedbateľné pozostatky rýb. Slovania v tomto období lovili najčastejšie kapra, pričom bežné
boli úlovky veľké 1m a hmotnosťou presahujúcou 20 kg, ale aj karasy, plotice, liene, ostrieže,
zubáče, šťuky a sumce. V prípade všetkých rýb išlo o ryby s rozmermi presahujúcimi dnešné
kapitálne úlovky, napríklad šťuky mali v tom čase dĺžku 1,5 m a ich hmotnosť presahovala 35
kg, kapitálne sumce bežne presahovali dĺžku 3 m a hmotnosť cez 100 kg. Vodné toky boli
bohato zarybnené a významným spôsobom prispievali k výžive vtedajšieho obyvateľstva.
Ryby boli lovené najrôznejšími spôsobmi, strieľané lukom, napichávané oštepom,
harpúnou, chytané do pascí do rúk, pomocou malých vrhacích sietí, jedov, veľkých ťažných až
30 m dlhých sieti s olovenými a pieskovcovými závažiami na vrchu opatrené topoľovými
plavákmi. Tiež z tohto obdobia pochádzajú kovové háčiky s protihrotom, ako i skôr známe
prehĺtacie dvojháčiky. Na plavenie sa používali lode vydlabané z dubového kmeňa v dĺžke 4
až 10 m. Živé ryby sa prechovávali v jamách, umelých ramenách a studniach. Usmrtené ryby
sa konzervovali údením a nakladaním do soli.
Novovek bol obdobím veľkých vynálezov a prevratných udalostí. V jeho počiatkoch bol
význam rybolovu a rybárstva veľmi vysoký. No potom čo začala v 18. storočí priemyselná
revolúcia, jeho význam začal postupne klesať. Avšak práve priemyselná revolúcia dala
rybárstvu iný rozmer, rybárstvo sa začalo stávať zábavou – športom. Už v roku 1653 bola
v Anglicku vydaná kniha Kompletný športový rybár (The Complete Angler) autora Izaaka
Waltona, ktorá sa snaží dať odpovede na otázky týkajúce sa športového rybolovu.
V 16. storočí nastáva veľký rozmach rybnikárstva v Čechách. Práve v tomto období po
husitských vojnách je vybudovaných približne 1.800 km2
rybníkov, pričom hlavnou chovanou
rybou bol kapor. Ten je totiž schopný zhodnotiť menejcenné krmivo omnoho lepšie ako iné
ryby, respektíve domáce zvieratá. Rybníky boli veľkým ekonomickým prínosom pre oblasti,
kde boli vybudované, pretože iná poľnohospodárska výroba bola v nich nerentabilná.
U nás v tomto období začínajú vznikať rybárske cechy. Slobodný rybolov je súčasťou
kráľovských privilégii miest i keď hradní páni tieto práva obchádzali a žiadali od rybárov
poplatky. Okrem rýb sa však lovili aj raky, ktorých bolo v tých dobách dostatok a patrili medzi
vyhľadávané pochúťky na šľachtických stoloch.
V priemyselne vyspelejších krajinách sa v 19. storočí športový rybolov stáva masovejším
a začínajú sa objavovať výrobcovia rybárskeho náčinia a vydávať knihy. Koniec 19. storočia
a začiatok 20. storočia sa už nesú v zakladaní rybárskych spolkov a postupnom rozmáhaní sa
rybárskeho športu, ale aj vydávaní kníh a časopisov.
Zdroj: Internet