Archív značiek: kaprový

VN Ružín

Číslo revíru:
4-3750-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (390 ha) od priehradného telesa po železničný most Margecany smerom na Kľuknavu. Zákaz lovu rýb z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. S ohľadom na bezpečnosť osôb pohybujúcich sa po vodnej hladine rybárskych revírov odporúčame loviacim, aby pri love rýb umiestňovali vlasce a šnúry pod vodnú hladinu. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor x/70, šťuka x/90.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-ruzin

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

Druhy rýb
Najčastejšie lovené druhy rýb na tomto revíri sú predovšetkým kapor rybničný a zubáč veľkoústy. Pravidelne sú zaznamenávané pekné úlovky šťuky severnej, ostrieža zelenkavého a lieňa sliznatého. V poslednom čase sa objavujú pekné úlovky sumca veľkého a pstruha dúhového.

Prístup k revíru
Prístupových ciest k tomuto revíru je viac, nakoľko revír je z brehov málo dostupný (nedá sa obísť dookola).
1. Cestou od obce Krompachy v smere do Margecian, pokračujúc na Jaklovce, cesta kopíruje po pravej strane breh vodnej nádrže (možný lov z parkovísk pri ceste). Pred obcou Jaklovce po odbočení doľava (okolo Pytliakovej krčmy) sa dostanete na poľnú, resp. lesnú cestu ktorá vedie po brehu nádrže cez les. Je to slepá ulička, ktorá končí po cca 4 km. Z Margecian v smere na Prešov za prvým železničným podjazdom odbočíme doprava na asfaltovú cestu a dostaneme sa na opačný breh nádrže. Táto cesta za cestným tunelom pokračuje lesnou cestou (s osobným autom opatrne) až k hrádzi priehradného telesa.
2. Z košickej strany sa k revíru dostanete dvomi smermi: Smerom na Kysak, pokračujúc po ceste cez obec Malá Lodina prídete okolo vyrovnávacej nádrže ku hlavnej hrádzi vodného diela Ružín (napravo od cesty). Cesta pokračuje až k mostu cez VN pod vrch Sivec. Druhým smerom je cesta z Košíc smerom na Sp. Novú Ves, ktorou sa dostanete k spomínanému mostu s pokračovaním až do obce Margecany.
3. Vlakové spojenie: Žilina – Košice, stanica Margecany, zastávka Margecany. Zo zastávky Ružín je to cca 4 km peši k hrádzi okolo VVN Ružín.

Najznámejšie rybárske lokality
Pri obci Margecany sú to miesta pod Margecanským kostolom (pri lipách, oltáriky) – je to na vtoku Hornádu do priehrady, priemerná hĺbka je okolo 2 – 3 m, podľa výšky stĺpca vody loví sa tu prevažne na položenú (feeder).
V zátoke pod vápenkou (husia lúka, parkoviská) vtok rieky Hnilec – hĺbka 0,5 – 4 m.
Opátska zátoka – na vtoku potoka Opátka do Ružína – hĺbka do 15m. V týchto zátokách sa prevažne loví kapor, šťuka.
Na lov zubáčov a ostriežov sú najvhodnejšie lokality podľa ročného obdobia – vtok rieky Hornád do nádrže a potom hlboké partie priehrady so skalnatým dnom v strede revíru.

Problémy pri love
Pri love sa dosť často stáva, že hladina vody kolíše, podľa toho, na aký výkon ide elektráreň. Je preto lepšie pri rybačke na viac dní nájsť si také miesto, kde je voda hlbšia už pri kraji a kde kolísanie hladiny nerobí také problémy. Problémom pri love môže byť aj odpad, ktorý sa po zvýšení prítokov naplaví na hladinu a podľa vetra sa presúva po nej.

Viac o VN Ružín (zdroj: sk.wikipedia.org)
Ružín je priehradná nádrž, resp. sústava vodných diel Ružín I. a Ružín II. na rieke Hornád juhovýchodne od obce Margecany, ktorá tvorí zdroj úžitkovej vody pre priemysel a tepelnú energetiku. Vybudovaná bola v rokoch 1963 – 1970 a pomenovaná je podľa rovnomennej zaniknutej obce Ružín. Ďalej sa využíva jej vodná energia, je ochranou pred veľkými vodami a slúži aj pre rekreačné účely. Vodná nádrž má zásobný objem 45,3 miliónov kubických metrov a zatopená plocha je 3,9 štvorcových kilometrov. Dĺžka priehrady je 11 kilometrov. Cez priehradu vedie železničný Ružínsky viadukt.

Tipy na výlet
Okolie VN Ružín je veľmi vhodné predovšetkým pre milovníkov turistiky. Nad vodnou nádržou sa týči Drienková skala a vrch Sivec. Na dosah sú Bočkovské skaly vo Veľkej Lodine, Roháčska a Rozsypaná skala v Margecanoch. Pokiaľ sa zaujímate o históriu, odporúčame napríklad banícke múzeum a Zámčisko v Gelnici, Obišovský hrad v Obišovciach. Pre rodiny s deťmi je na dosah rozprávkový chodník škriatka Mikluša v Miklušovciach, kúpalisko v Košickej Belej, ZOO v Košiciach či Košická detská historická železnica. Okrem uvedených možností sa na dosah samozrejme nachádza množstvo ďalších, kde sa dá vyraziť na turistiku či rodinný výlet.

VN Ružiná

Pridaj komentár

– platí všeobecný zákaz lovu rýb z dôvodu mimoriadneho zníženia vodnej hladiny.
Počas tej mimoriadnej udalosti vykonáva užívateľ – SRZ, každodenný odlov rýb od 01.06.2020 do odvolania v čase od 05:00 hod do 22:00 hod
Pravidlá odlovu rýb v rámci mimoriadnej udalosti na VN Ružiná

§ 15 ods. 2 zákona č.216/2018 Z. z. o rybárstve- Zákazy podľa § 9 ods. 3 písm. a), § 10 ods. 5, § 13 ods. 1 až 3, § 14 písm. a) až e) a § 15 ods. 1 písm. b) až i), § 16 písm. j), § 17 písm. k) a § 18 písm. l) sa nevzťahujú na: užívateľa, ktorý vykonáva záchranu rýb počas mimoriadnej udalosti, odlov rýb a zber ikier v súvislosti s hospodárením v rybárskych revíroch, ichtyologický prieskum alebo odlov inváznych nepôdných druhov rýb
užívateľ podľa § 16 písm. a) vyhlášky 381//2018 Z. z. MŽP SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve vykonáva opatrenia na záchranu rýb, najmä odlov ohrozených rýb a ich prepravu do inej vhodnej lokality

Pokyny pri odlove rýb z VN Ružiná

pri príchode na miesto odlovu je každý člen SRZ povinný nahlásiť svoju prítomnosť osobne alebo telefonicky užívateľom poverenej osobe (rozpis uvedený nižšie)
účastník odlovu musí mať pri sebe platný rybársky lístok a platné povolenie na rybolov oprávňujúce na lov rýb na VN Ružiná
odlov bude povolený len vo vyznačenom úseku VN Ružinná (viď mapka)
zákaz používania kŕmenia a vnadidlá
zákaz vjazdu motorovým vozidlom do vypustených častí vodnej nádrže
zákaz stanovania a bivakovania v blízkosti vodnej nádrže
zákaz klásť oheň v obnažených častiach nádrže
zákaz odlovu z člna alebo iného plavidla
povinnosť dodržiavať rozostupy vo vzdialenosti min. 5 m medzi účastníkmi odlovu
účastník odlovu si môže ponechať denný úlovok v rámci §14 vyhlášky MŽPSR č.381/2018
každú odlovenú rybu nad rámec denného úlovku alebo nedosahujúcu najmenšiu lovnú mieru je povinný umiestniť podľa pokynov zástupcu užívateľa
každý účastník odlovu musí byť vybavený zariadením na prechovanie úlovku v živom stave
každá odlovená ryba nad rámec denného úlovku musí byť umiestnená do tohto viditeľne označeného zariadenia, následne ju účastník podľa pokynov zástupcu užívateľa premiestni do centrálnej priechovnice
každý účastník odlovu je povinný dodržiavať všeobecne platné opatrenia na zabránenie šírenia vírusového ochorenia

VN Orava

Pridaj komentár

Číslo revíru:
3-5530-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (3400 ha) od telesa hrádze po cestný most na štátnej ceste Námestovo – Tvrdošín a po štátnu hranicu s Poľskom, vrátane prítoku Hraničný Kriváň, ktorý predstavuje chránenú rybiu oblasť CHRO – celoročný zákaz lovu rýb. Bobrovská zátoka a Hraničná zátoka od miest vyznačených tabuľou po prítoky predstavuje CHRO – celoročný zákaz lovu rýb. V lokalite ,,Za Jelešnou“ je vyznačený zákaz preplavby akéhokoľvek plavidla. Vo vzdialenosti 200 m od hrádzového telesa – nad a pod ním (vyznačenej tabuľami) platí celoročný zákaz rybolovu. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Upozorňujeme, že na niektorých lokalitách rybárskeho revíru platia z dôvodu vyhláseného chráneného vtáčieho územia Horná Orava, v ktorom platí 3. stupeň ochrany niektoré obmedzenia a zákazy. Zavážať a zanášať rybárske nástrahy a návnady, loviť prívlačou
v okruhu 50 metrov od aktuálneho stavu brehovej čiary Vtáčieho ostrova a na lokalite Murgaše, vymedzenej na juhovýchode ústim potoka Chyžník vrátane ústia Čiernej Oravy, až po ústie potoka Kriváň na severozápade. Zakazuje sa budovať a umiestňovať pevné stavby, unimobunky, karavany a prístrešky na VN Orava. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor x/70.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-orava

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

Viac o VN Orava (zdroj: sk.wikipedia.org)
VN Orava má rozlohu 35 km², objem 350 miliónov m³ vody, priemernú hĺbku 15 metrov a maximálnu hĺbku 38 metrov – pri priehradnom múre. Prvé práce na projekte sa začali 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada uvedená v roku 1954. Po napustení ostali pod vodnou hladinou obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo, Ústie, dolná časť obce Bobrov a 2/3 Námestova. Práve preto sa v Námestove nenachádza historické centrum mesta. Nad hladinou ostal po zatopenej obci Slanica malý vrch, čím vznikli Slanický ostrov nazývaný aj Ostrov umenia a Vtáčí ostrov, ktoré sú pri nízkej hladine vody spojené úzkym prechodom.
Priehrada so svojimi brehmi a ostrovmi patrí k najvýznamnejším lokalitám výskytu vodných vtákov na Slovensku, leží na migračnej trase vodného a pri vode žijúceho vtáctva v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom.
História budovania VN Orava
Oravská kotlina, v ktorej ležali obce Slanica, Ľavkovo, Ústie, Osada a Oravské Hámre bola už v časoch valaskej kolonizácie v 16. storočí značne odlesnená a počas prudkých lejakov silný prúd vody v rieke Orava ohrozoval ľudské obydlia a polia. V snahe využiť tento nespútaný živel boli vypracované viaceré projekty na výstavbu priehrady. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.
K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.
Turistika
Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Každoročne sem prichádzajú tisícky turistov. V lete je turistami najvyhľadávanejšia južná a západná časť priehrady. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche.
Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, windsurfingu, iných vodných športov a atrakcií. Ubytovanie poskytujú ubytovacie zariadenia v meste Námestovo alebo niekoľko hotelov, množstvo chát a miest určených na kempovanie v tesnej blízkosti brehov priehrady. V lete sa organizujú vyhliadkové plavby loďou okolo ostrova. Najvýznamnejšími rekreačnými strediskami sú Slanická Osada, Prístav, Studnička a pláže pri Námestove.
Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty.
Pre rybárov nádrž ponúka pestrý lov sladkovodných rýb najmä zubáča, kapra, šťuky a hlavátky, no vyskytujú sa tu i úhory, či sumce. Vo vtoku rieky Oravy je obľúbený lov jalcov.

VN Kráľová

Pridaj komentár

Číslo revíru:
2-4930-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná nádrž (1082 ha) pri obci Kráľová nad Váhom po cestný most pri obci Váhovce. Tento rybársky revír je vyhlásený za Chránené vtáčie územie Kráľová platí vyhláška ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie č. 21/2008 Z. z. – vyhláška MŽP SR. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor 45/70, zubáč 60/80, sumec x/150, pleskáč vysoký 40/x

Zakázané činnosti na VN Kráľová:

Lov rýb z ostrovov (na vtáčom ostrove a na ostrovoch v hornej časti VN pri obci Váhovce).
Stavať akékoľvek prístrešky dočasné stavby a móla (štégy) po celej nádrži aj na vodnej ploche nádrže a okolo ostrovov podľa ustanovenia § 15 písm. h) 216/2018 Z. z. zákon o rybárstve.
Parkovanie obytných prívesov a karavanov okolo celej vodnej nádrže, okrem kazety ,, C“ pri cestnom moste Váhovce zo Šoporňanskej strany, viď. mapy.
Zákaz lovu rýb v priestore areálu Kameňolomy a štrkopiesky Zlaté Moravce a. s. (Štrkopiesky).
Vjazd motorovými vozidlami na návodnú stranu, korunu hrádze a na pätu hrádze po celej nádrži v zmysle ustanovení § 55 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. zákon o vodách.
Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov.
Zákaz lovu rýb v odberovom objekte závlah (Močenok – Hájske) a jeho funkčných objektov, vrátane ľavostranného a pravostranného násypu hrádze (k. ú. Šoporňa) od 4,650 km do 4,850 km, podľa ustanovenia § 15 písm. e) zákona o rybárstve č. 216/2018 Z. z.
Zákaz uloženia bójok a plavákov (prekážky) do vyznačenej plavebnej dráhy zmysle CEVNI / 2015, VII. Osobitné pravidlá, čl. 6.36 odst. 2.
Zákaz vyvážania a lov rýb z plavidiel vo vyznačenej ochrannej zóne vodného diela (za červené bójky).
Zakazuje sa loviť ryby z brehovej časti hrádze a z vodnej hladiny podľa ustanovenia § 15 písm. e) zákona o rybárstve č. 216/2018 Z. z. na úseku:
• Pravostranná hrádza zdrže: od 0,000 km do 0,200 km (napojenie vodného stupňa na pravostrannú hrádzu zdrže, povodňové prietoky cez plavebnú komoru. To platí aj pri love z vody!),
• ľavostranná hrádza zdrže: od 0,000 km do 0,350 km (napojenie vodného stupňa na ľavostrannú hrádzu zdrže, prevádzka VE a povodňové prietoky cez haťové polia. To platí aj pri love z vody!).

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-kralova

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

Viac o VN Kráľová (zdroj: sk.wikipedia.org)

VN Kráľová je viacúčelové vodné dielo na rieke Váh, medzi Sereďou a Šaľou na riečnom kilometri 44,2 – 78,6.

Dielo bolo dokončené v roku 1985 s cieľom energetického využitia Váhu, protipovodňovej ochrany priľahlého územia, na ťažbu štrkopieskov, ako zásobník zavlažovacej vody, na splavnenie daného úseku Váhu, na chov rýb a ako prostredie na rekreáciu a vodné športy. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády.

Turistika

VN Kráľová patrí medzi obľúbené športové lokality. Vodná nádrž je preslávená predovšetkým lovom kapitálnych úlovkov kapra, sumca a zubáča. Každoročne sem prichádzajú tisícky rybárov či už zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Pre priaznivcom riečneho lovu je dostupná rieka Váh nad a pod VN Kráľová. Pomerne časté veterné počasie zas nahráva priaznivcom windsurfingu či kiteboardingu. Sklamaní však nezostanú ani korčuliari a bicyklisti, keďže priamo po brehu vedie Vážska cyklomagistrála. V tesnej blízkosti nádrže je možnosť ubytovania v hotely Kaskády, ktorý okrem ubytovania ponúka aj ďalšie možnosti športového vyžitia.

V dosahu je samozrejme aj viacero možností na turistiku či výlet, medzi ktoré patria napríklad: Svoradova jaskyňa (27km), Hradisko Zobor (27km), Žibrica – 617 m.n.m. (31km), Studený hrad (38km), Hrad Gýmeš (38km). Pokiaľ sa zaujímate o históriu, bohaté možnosti ponúkajú neďaleké mestá Nitra a Trnava.

VN Zemplínska Šírava

Pridaj komentár

Číslo revíru:
4-4030-1-4

Charakter revíru:
kaprový, bez privlastnenia si úlovku – CHaP

Popis:
Vodná plocha nádrže (3290 ha) od priehradného telesa po napájací kanál pri obci Petrovce nad Laborcom a po cestný most v obci Lúčky. Zákaz lovu rýb z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. V časti VN od spevnenej hrádze pod bývalými sádkami medzi Klokočovom a Kusínom, južným smerom po katastrálnej hranici obce Kusín a Hnojné cez vodnú plochu k dnovému výpustu do Čiernej vody je vyčlenených 600 ha vodnej plochy ako chránený areál (štvrtý stupeň územnej ochrany) v tejto lokalite platí zákaz lovu rýb. V ostatnej časti revíru platí tretí stupeň územnej ochrany. Na tomto rybárskom revíri platí režim “chyť a pusť“, to znamená, že rybár je povinný ulovenú rybu pustiť späť do vody! POZOR: Zvýšený obsah PCB látok!

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-zemplinska-sirava

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

Prístupové cesty

Celý revír je veľmi dobre prístupný s motorovým vozidlom(aj karavan). Prístupová cesta zo severnej strany Michaloviec- Jovsa. Počas letnej turistickej sezóny veľká časť brehov slúži na rekreačné účely. V tejto časti je veľmi dobrá možnosť ubytovania v hoteloch, chatkách alebo pod stanom. Južná časť VN je prístupná z hlavnej cesty, Michalovce- Sobrance. Prístup k nádrži z hlavnej cesty je možný len po poľných cestách a je sťažený počas nepriaznivého daždivého počasia (odporúča sa terénne vozidlo).

Druhy rýb

Všetky druhy nižinných rýb: – kapor, pleskáč, karas, plotica, červenica, lieň, šťuka, zubáč, sumec, boleň, ostriež.

Najznámejšie lokality:

V jarnom období: najlepšie úlovky sú v časti Prímestská oblasť, Lúčky, Zalužice.
V jesennom období: sa najviac rýb uloví v časti Lúč, Medvedia hora, Kamenec, Paľkov.

Vodné dielo Domaša

Pridaj komentár

Číslo revíru:
4-3330-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (1422 ha) od telesa hrádze po cestný most pri obci Lomné a potoky Suchý, Hrabovecký od ústia po pramene. Na vyznačenom úseku od obce Turany nad Ondavou po cestný most pri obci Lomné je chránená rybárska oblasť. Zákaz lovu rýb z telesa hrádze a 100 m od telesa hrádze – zákaz je vyznačený tabuľami. Na vyznačenom úseku v rekreačnej oblasti Valkov je dočasne obmedzený výkon rybárskeho práva. Úsek je vyznačený tabuľami s textom: Zákaz lovu rýb z pláže od 1. 7. do 1. 9. v čase od 8:00 hod. do 20:00 hod.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-domasa

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

Vodné dielo Domaša bolo vybudované v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 – 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Jeho účelom bola akumulácia vody pri vyšších prietokoch a okrem nich aj na priemyselné využitie, na riedenie odpadových vôd z Bukózy Vranov, na energetické využitie, na zavlažovanie až 17 tisíc hektárovej plochy v oblasti pod vodným dielom, na chov rýb a na rekreáciu a šport.

Výstavba vodného diela Veľká Domaša trvala 6 rokov. Začala sa vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa začalo na jar 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie statickej časti sa začalo v rokoch 1965 – 1966. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené v septembri 1966.

V tom čase už bola nádrž napúšťaná – začiatok 01. novembra 1965 a bola ukončená aj výstavba hate vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hydroelektráreň bola dokončená v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola ukončená výstavba celého vodného diela.

Zelená perla východného Slovenska

Medzi chrbtami Ondavskej vrchoviny v doline rieky Ondavy sa nachádza priehradná nádrž Domaša. Slúži ako rekreačné zázemie pre obyvateľov mesta a regiónu, ale radi tu oddychujú aj turisti zo susedných krajín.

Pri prevažne zalesnených, vyše 40 km dlhých brehoch Domaše sa nachádzajú malebné zákutia vhodné pre individuálnu turistiku aj cykloturistiku, pestovanie vodných športov, rybolov i hubárčenie. Vodné dielo leží v teplej klimatickej oblasti v nadmorskej výške 156 metrov, priemerná teplota vody v letnom období je 20 °C. Vodná plocha Domaše má dĺžku 14 km, najväčšiu šírku 4 km a hĺbku 25 metrov.

Sokolčianska zátoka

Pridaj komentár

Číslo revíru:
3-0830-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha (26,5 ha) zátoky Liptovskej Mary pri obci Gôtovany. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor x/70.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/sokolcianska-zatoka

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

FOTO: autorom fotografií OR Sokolčianska zátoka je správca revíru Roman Gemzický

Druhy rýb
Revír je nadštandartne zarybnený kaprom rybničným, šťukou severnou, zubáčom veľkoústym, lieňom sliznatým, úhorom európskym, pstruhom dúhovým. V zátoke sa vyskytuje aj sprievodná ryba – pleskáč vysoký, plotica červenooká, ostriež zelenkavý, boleň dravý a aj sumec veľký.

Prístupové cesty
Prístup k revíru je smerom z Liptovského Mikuláša aj z Ružomberka po ceste č. 18. Odbočuje sa ku obci Gôtovany. Zátoka sa nachádza hneď za obcou Gôtovany smerom k Liptovskej Mare.

Najznámejšie lokality
Lokality lovu sú závislé od výšky hladiny a ročného obdobia. Na jar, pri vysokej hladine sa chytá prevažne v prvej tretine zátoky ktorá je plytšia a následne ako sa ochladzuje a klesá voda, loviaci rybári sa presúvajú bližšie k hrádzi, kde je voda hlbšia.

Viac o Sokolčianskej zátoke
Sokolčianska zátoka je súčasťou VN Liptovská Mara. Oddeluje ich však diaľnica a železnica, popod ktoré sú tieto dva rybárske revíry spojené podzemným potrubím. Vodné dielo vybudovala spoločnosť Váhostav, n. p. v rokoch 1965 až 1975.

Turistika
Jeden región, no azda najväčší potenciál. Od horskej turistiky, cez vyhľadávané aquaparky, až po malebné panoramatické výhľady zo sedla bicykla na nekončiacej cyklistickej túre. Taký je Liptov, ktorý patrí k najkrajším regiónom našej krajiny a vie vám ponúknuť v každom ročnom období množstvo zaujímavých vyžití. Medzi najviac navštevované rozhodne patria: Aquapark Tatralandia, Gino Paradise Bešeňová, Lyžiarske stredisko Jasná, Letná bobová dráha v Žiarcach, Kontaktná zoo v Liptovskom Mikuláši, Escape room v Liptovskom Mikuláši, Múzeum Liptovskej dediny, Hrad Liptovský Hrádok, Jánošíková mučiareň a múzeum (Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši), Amfiteáter Východná, Vlkolínec, Jelení vodopád (v Čutkovskej doline neďaleko Ružomberku), Chopok (tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier 2024m.n.m.), Demänovská jaskyňa a okolie VN Liptovská Mara.

VN Teplý Vrch

Pridaj komentár

Číslo revíru:
3-5850-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (100 ha) od telesa hrádze po koniec vzdutia na potoku Blh pri obci Teplý Vrch. Zákaz lovu rýb na pláži pri RS Drieňok od 16. 6. do 30. 9. V CHRO Hikóriový porast je zakázané: a) vjazd a státie s motor. vozidlom, motor. trojkolkou a štvorkolkou, b) táboriť, stanovať, klásť oheň mimo uzavretých stavieb, c) rozširovať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov, d) zbierať rastliny vrátane ich plodov. Loviaci je priamo zodpovedný za poriadok v okruhu 10 m okolo svojho loviska. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor x/70.

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

Druhy rýb
Vo vodnej nádrži Teplý Vrch sa nachádzajú všetky nížinné druhy rýb. Hlavným loveným druhom je kapor rybničný. Medzi atraktívne ďalej patria amur biely, zubáč veľkoústy, sumec veľký a šťuka severná. Medzi bežné úlovky patria všetky druhy bielych rýb, ostriež zelenkavý a boleň dravý.

Prístupové cesty
Prístup k revíru je z južnej strany od mesta Tornaľa do obce Bátka a z obce Bátka smerom na Uzovskú Panicu, Veľký Blh a Teplý Vrch. Zo severnej strany od miest Tisovec, Hnúšťa po obec Rimavská Baňa, Kraskovo, Lukovištia, Ostrany a Teplý Vrch. Zo západnej strany z mesta Rimavská Sobota cez Nižnú Pokoradz, Padarovce a Teplý Vrch. Z východnej strany smerom od mesta Revúca cez Jelšavu, Ratkovú, Rybník, Budikovany a Teplý Vrch.

Turistika
VN Teplý Vrch ponúka okrem rybolovu pestré možnosti ubytovania pri vode. Je to najteplejšia vodná nádrž Slovenska, čo ju priam predurčuje ako veľmi vhodnú na kúpanie a vodné športy. Aj jej okolie ponúka rôzne možnosti kultúrneho a spoločenského vyžitia. Môžeme Vám odporučiť napríklad: náučný chodník Drienčanský kras, slnečné hodiny v Drienčanoch, rozhľadňa na Maginhrade, Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, Vysoká pec z obdobia Uhorska v obci Sirk, náučný chodník Prielom Muráňa.

VN Ružiná

Pridaj komentár

Číslo revíru:
3-5700-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (170 ha) od telesa hrádze po koniec vzdutia na prítokoch pri obci Ružiná. Na pravom brehu VNv úseku od hrádzového telesa po koniec areálu prevádzkového objektu správcu VN, ktorý predstavuje dĺžku 420 m a na ľavom brehu v úseku do 105 m od hrádzového telesa platí zákaz lovu rýb. Obidve hranice uvedených vzdialeností sú označené tabuľou s nápisom „Zákaz lovu rýb!“. V západnej časti pri obci Divín sa nachádza prírodná rezervácia Príbrežie Ružinej a platí tu zákaz lovu rýb. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor x/70.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-ruzina

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

Aktuálne na revíri:

Správa o činnosti rybárskeho hospodára na VN RUŽINA (foto+text)

Na VN Ružiná (okr. Lučenec) v mesiaci apríl bol vysadzovaný vreckový plôdik šťuky (Šo) z výrobného strediska Rady SRZ v Uzovskej Panici (okr. Rimavská Sobota). Aklimatizácia plôdika prepravovaného v igelitových vreciach pod kyslíkovou atmosférou prebieha na vodnej hladine, následne sa pristupuje k samotnému vysadzovaniu. Dôležitým predpokladom úspešného vysadenia a následnej aklimatizácie je dostatočný stav vodnej hladiny, kedy šťučka po vysadení má možnosť sa ešte zavesiť na pobrežnú vegetáciu kým strávi žĺtkové vrecko a dostatok úkrytov pred ostatnými predátormi vo vodnom prostredí.

Medzi pravidelnú starostlivosť v jarnom období patrí kontrola označenia rybárskeho revíru, doplnenie tabúľ pred začiatkom rybárskej sezóny ako aj podpora prirodzenej reprodukcie osadením umelých hniezd na podporu zubáča veľkoústeho.

Prístupové cesty

Prístup k revíru je zo západnej strany od Zvolena cez obec Mýtna a Divín, alebo z východnej strany od Košíc, cez obec Lovinobaňa

Druhy rýb

kapor, šťuka, zubáč velkoústy, sumec, ostriež, úhor, pleskáč vysoký

Najznámejšie lokality

Priemerná hĺbka je 6-7 m, dno je štrkové, miestami štrkopiesok. Najpoužívanejšie spôsoby lovu – na položenú na kapra a lov z člna na plávanú.

Používanie plavidiel

Je povolené, ale len s elektromotorom.

Ochrana a iné obmedzenia

Pri obci Divín, bolo v roku 1998 vyhlásené chránené vtáčie územie na ktorom platí celoročný zákaz lovu rýb, zákaz vjazdu motorových vozidiel, zákaz táboriť, stanovať, bivakovať a zakladať oheň.

Iné informácie a návrhy

Na Divínskej strane v chatovej oblasti si chatári svojvoľne označujú a vyhradzujú súkromné pláže. Doporučujem rybárom, aby tieto tabuľky nerešpektovali, nakoľko oficiálne existujúca obecná pláž na Divínskej strane žačína pri hangári a končí za tenisovým kurtom. Na Ružinskej strane je obecná pláž pod reštauráciou Kotva. Na obecnom úrade Divín to starosta obce pán Koza potvrdil , takže okrem obecnej pláže na Divínskej strane neexistuje žiadna súkromná pláž. Tabuľky s nápismi súkromná pláž si tam osadzujú chatári svojvoľne.

VVN Bešeňová

Pridaj komentár

Číslo revíru:
3-6040-4-4

Charakter revíru:
pstruhový, bez privlastnenia si úlovku – CHaP

Popis:
Vodná plocha vyrovnávacej nádrže (193 ha) od telesa hrádze po teleso vodnej nádrže Liptovská Mara. Vo vzdialenosti 100 m od hrádzového telesa VN L. Mara (vyznačenej tabulami) platí celoročný zákaz rybolovu. Lov rýb povolený výhradne z brehu. Zákaz používania plavidiel, vrátane bellyboatov. Upozorňujeme loviacich na nebezpečenstvo rýchlej zmeny výšky vodnej hladiny. Zákaz vjazdu motorovými vozidlami na všetky hrádzové opevnenia a na zátopové územie VVN

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vvn-besenova

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení

Ďalšie informácie:

: OLYMPUS DIGITAL CAMERA

FOTO: autorom fotografií VVN Bešeňová je správca revíru Roman Gemzický

Popis rybárskeho revíru

Revír sa nachádza v krásnej scenérii Liptova. Je obkolesený z južnej strany Nízkymi Tatrami, zo západu Chočským pohorím a zo severu Roháčmi. Nakoľko sa jedná o revír s režimom „Chyť a pusť“ je tu väčšia pravdepodobnosť, že rybár si chytí svoju trofejnú rybu. Revír je vhodný pre tých, čo uprednostňujú zážitky od vody pred plným mrazákom.

Prístupové cesty

Prístup k revíru je v smere od Liptovského Mikuláša po ceste č. 18 na križovatke pri obci Ľubeľa odbočíme vpravo na obec Vlachy, cesta nás privedie na most ponad prívodný kanál za ktorým je obec Vlašky.

V smere od Ružomberka sa napojíme na privádzač na D1 a po 500 metroch odbočíme na cestu č. 18 a dostaneme sa na kruhový objazd. Tu sa napojíme na cestu č. 18 a odbočíme na Vlachy, alebo pôjdeme cez obec Bešeňová, dostaneme sa do obce Vlašky a po prejazde obce sa dostaneme na prívodný kanál.

Druhy rýb

Rybársky revír sa v súčasnosti zarybňuje už iba lososovitou rybou, hlavne pstruhom dúhovým a pstruhom potočným. Vyskytuje sa tu aj pôvodná rybia obsádka – šťuka, ostriež, zubáč veľkoústý, boleň dravý, kapor rybničný.

Najznámejšie lokality

Najznámejšie lokality sú ovplyvnené kolísaním hladiny, nakoľko Bešeňová je vyrovnávacia nádrž Liptovskej Mary. „Naj-lokalitami“ sú prívodný kanál, hrádza, zatopená stará cesta a stará železnica ako aj ústia potokov, ktoré sa vlievajú do vyrovnávacej nádrže – tzn. pri Kľačianke, Malatínke a Ľupčianke.

Úlovky

Keďže revír je v režime chyť a pusť nie je tu núdza o kapitálne úlovky hlavne pstruha dúhového, ktorého úlovky dosahujú až 80 cm, pstruha potočného ako aj pstruha jazerného.