Extrémne  výkyvy  počasia,  sú   vodou na mlyn   prívalovým  búrkam,  kedy  za  niekoľko  minút   dopadne na zem  toľko vody,  že táto   vo veľkých   objemoch  zapĺňa   takzvané  odľahčovacie  kanály,  kde  niekoľko mesiacov, alebo aj rokov   vyhníval   organický kal.

Ak sa ten so zrážkovou  vodou dostane   do vodného toku,  v ktorom  je teplota vody napríklad  28 oC  a obsah kyslíka  na úrovni,  kedy   to ešte ryby zvládajú ako tak  prežiť,  tak  znečistená voda  z takéhoto odľahčovacieho kanála  s množstvom  organických látok   zlikviduje    zbytok  kyslíka  obsiahnutého  vo vode potoka, či rieky   a totálny kyslíkový deficit  zlikviduje   život  pod  výtokom z kanála  na niekoľkých  desiatkach ,  stovkách metrov,  alebo aj niekoľkých  kilometrov   v závislosti  na objeme  znečistenej vody a prietoku v predmetnom recipiente.

Pamätným rokom  bol  rok 2012,  kedy   bolo len  vo Východoslovenskej oblasti  zaznamenaných  12 prípadov z toho na tých istých profiloch aj 2x až 3x.

V tomto roku  hynuli ryby  z týchto príčin  na Toryse č.1 a Toryse č.2,  Laborci č. 2 a najnovším prírastkom je Hornád č. 4.  Úhyny  pod  ktoré  sa podpisuje  extrémne  horúce  počasie  už zaznamenali  aj na Váhu č. 8  a na riečke Muráňka  na pomedzi  jelšavského a revúckeho rybárskeho  revíru.

Keďže  prvé vyšetrené prípady    z východného Slovenska sú  posudzované  odborom inšpekcie ochrany vôd SIŽP  ako povolené  odľahčovanie  komunálnych  odpadových vôd,  SRZ Rada Žilina  podala  podnet   na odbor inšpekcie ochrany  prírody tej istej SIŽP  nech vyšetrí,  kto  vlastne  zodpovedá   v tomto štáte  za stav,  keď  hynú ryby a pôvodca  úhynu  neprevádzkuje  svoj  objekt v rozpore s prevádzkovým poriadkom a môže  na základe povolenia bezstarostne vypúšťať   odpadové vody z odľahčovacích objektov počas a po prívalových vôdách.