Archív značiek: lovný

VN Liptovská Mara

Číslo revíru:
3–5340–1–1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (2160ha) od priehradného telesa po železničný most pri ústí Váhu do VN. Zákaz rybolovu v okruhu 100 m od klietkových chovov rýb. Celoročný zákaz lovu z vtáčieho ostrova a umelého ostrovčeka a poloostrova Ratkovie po celom jeho obvode. Od 1. 1. do 30. 6. zákaz lovu rýb v Ratkovskej zátoke od bóji ohraničujúcich vnútorný okraj klietkového chovu – neresisko rýb v teréne označené tabuľami. Celoročný zákaz rybolovu nad a pod hrádzovým telesom vo vzdialenosti vyznačenej tabuľami. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Loviaci sú povinní dodržiavať všeobecno-záväzné nariadenia (VZN) obcí, v ktorých k. ú. vykonávajú rybárske právo. Úplné znenie VZN je prístupné na webových stránkach príslušných obcí. Na celej vodnej nádrži je zakázaný vjazd a státie motorovými vozidlami a karavanmi v zátopovom území, t. j. pod kótu 564,89 B. p. v., čo predstavuje max.prevádzkovú hladinu VN Liptovská Mara. Na základe monitoringu zdravotného stavu voľne žijúcich rýb bol v roku 2017 na VN Liptovská Mara zaznamenaný zvýšený obsah ortuti vo vzorke boleňa dravého. Tento druh ryby je zakázané privlastňovať a konzumovať. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor x/70, zubáč x/80, ostriež x/15.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-liptovska-mara

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Máj 2015

V mesiaci máj 2015 prebiehal na vodnej nádrži Liptovská Mara neres zubáča, pleskáča, plotice, kapra ale aj ostrieža. Podmienky boli v tomto roku na nádrži naozaj výnimočné. Väčšina pobrežnej vegetácie bola zatopená čo vytvorilo veľmi priaznivé podmienky pre prirodzenú reprodukciu rýb. Napriek tomu, rybársky hospodár osadil niekoľko desiatok umelých hniezd (najmä z kokosového vlákna) avšak tieto boli obsadené inými druhmi ako zubáčom.

Zaujímavé poznatky zaznamenal rybársky hospodár pri výtere zubáča, kedy zubáč vyhľadával najmä prirodzené koreňové systémy rastúce v nádrži a umelé hniezda takpovediac ignoroval. Starostlivosť o hniezdo po výtere zabezpečoval ako vždy samec (pozri video). Okrem zubáča sa na vetvičky porastov typicky vytrel aj ostriež zelenkavý. Podpora umelej reprodukcie ostrieža je veľmi žiadaná nakoľko tento druh je už viac rokov v nádrži na ústupe. Aj preto rybársky hospodár napicháva vŕbové vetvičky v brehovej línii čo sa veľmi dobre osvedčilo.
V súvislosti s blížiacim sa začiatkom kaprovej rybárskej sezóny vyzývame všetkých rybárov o dôsledné udržiavanie čistoty lovného miesta.

Zubáčie hniezda 10
Ikry ostrieža
Ikry pleskáča
Neresisko zubáča pri vtoku
Video zubáč na hniezde 4
Zubáčie hniezda 7
Zubáčie hniezda 8

Popis revíru

V strede Liptovskej kotliny, na úpätí Nízkych a Západných Tatier je umelo vybudovaná vodná nádrž, ktorá nesie meno jednej z dvanástich zatopených obcí. Tretia najväčšia vodná plocha na Slovensku láka na svoje brehy milovníkov všetkých vodných športov, no predovšetkým rybárov. Tiché, plytké, prehriate zátoky, lemujúce severovýchodné pobrežie sú rajom pre lov kaprov, lieňov, pleskáčov a všadeprítomných plotíc. Hlboké zrázy okolo prístavných mól s množstvom drobných rybiek zas vytvárajú ideálne podmienky pre lov dravcov, hlavne šťuky, zubáča a ostrieža. Bohaté a vyvážené rybie spoločenstvo poskytuje možnosti od lovu na položenú, až po jazerné muškárenie.

Najčastejšie lovenou rybou je kapor a zubáč, no v súťažiach o najväčší úlovok majú v tabuľkách svoje miesto liene, šťuky, pstruhy dúhové a jazerné a hlavne ostrieže, presahujúce kilogramovú hmotnosť. No prekrásnym zážitkom je aj zdolať jemným náradím pri love na plávanú, alebo feedrom pleskáča ako „ lopatu “ , či viac ako kilo vážiacu „ marskú “ ploticu. Najlukratívnejšie miesta lovu nemôžete prehliadnuť. Aj v tom najhoršom počasí tam sedia rybári. Stačí si pozorne „preštudovať“ ich spôsob lovu a pri troche šťastia vám prezradia aj svoje osvedčené a stopercentné nástrahy.

Vodná nádrž Orava

Názov revíru: VN Orava
Číslo revíru: 3-5530-1-1
Charakter: kaprový lovný
Užívateľ: SRZ RADA Žilina
Poloha: 49° 23′ 59 sev. g. š.,
19° 32′ 44 juž. g. d.
Rozloha: 35 km2
Objem vody: 350 mil. m3
Priemerná hĺbka: 15 m
Maximálna hĺbka: 38 m (pri priehradnom múre)

Galéria

[Best_Wordpress_Gallery id=“3″ gal_title=“VN Orava“]

Celú galériu revíru VN Orava si môžete pozrieť TU

Popis revíru

Vodná plocha nádrže (3 400 ha) od telesa hrádze po cestný most na štátnej ceste Námestovo – Tvrdošín a po štátnu hranicu s Poľskom, vrátane prítoku Hraničný Kriváň. Hraničný Kriváň je chránenou rybárskou oblasťou (CHRO) s celoročným zákazom lovu rýb.

Je to najsevernejšie položený revír SRZ – Rady Žilina. Vo vzdialenosti 100 m od hrádzového telesa (vyznačenej tabuľami) platí celoročný zákaz rybolovu. Na vyznačených častiach rybárskeho revíru platí z dôvodu vyhláseného chráneného územia 4. stupeň ochrany, kde platia zákazy v zmysle § 15 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Súčasťou revíru nie je vodná plocha za cestným mostom na štátnej ceste Námestovo – Tvrdošín (rybársky revír č. 3-0070-1-1 Biela Orava č.1 – čiastkové povodie Bielej Oravy od cestného mosta Námestovo – Tvrdošín po ústie Skalkového potoka, charakter toku: kaprový, účel: lovný, lov povolený celoročne s druhovým hájením. Súčasťou revíru nie je tiež rybársky revír č. 3-6050-1-1, VVN Tvrdošín, charakter: kaprový, účel: lovný – vodná plocha vyrovnávacej nádrže (91 ha) pri meste Tvrdošín po priehradné teleso vodnej nádrže Orava.

orava-02

Lokalita spadnuté brehy, s hĺbkou do 19 metrov, členitým dnom a potopenými prekážkami.

orava-galeria-02

Lokalita Jelešná s hĺbkou vody do 4 metrov s členitým dnom a prítokom potoka Jelešná.

Prístupové cesty

Prístup k revíru VN Orava je od mesta Dolný Kubín cestou E77 smer na Oravský podzámok odkiaľ sa dá pokračovať cestou č. 59 smer Tvrdošín, kde odbočíte na križovatke v ľavo (odbočka je vyznačená informačnou tabuľou) alebo z Oravského podzámku cestou č. 521 do Námestova.

Druhy rýb

VN Orava je vo všeobecnosti preferovaná pre úlovky šťuky, zubáča, ale na svoje si prídu aj rybári pri love kapra. V poslednom roku sa zvýšili aj úlovky pstruha dúhového.

Druhové zloženie úlovkov v roku 2007 podľa ulovenej hmotnosti (Kg)

Kapor:  67% | Pleskáč:  13% | Zubáč:  9% | Šťuka:  6% | Boleň:  1%

Povolenia na rybolov

Ceny povolení na rybolov nájdete v sekcii prehľad cien povolení.
Kontakt na predajcov povolení na rybolov nájdete v sekcii predaj povolení.

Lov rýb z vtáčieho ostrova je zakázaný!!!

Mapa miesta

orava-mapa

Používanie plavidiel obmedzené

Zákaz vchádzať a stáť vodným skútrom, motorovým člnom alebo iným motorovým plavidlom a plávajúcim zariadením v lokalite č. 3 (viď. Mapka).

Zákaz vchádzať a stáť akýmkoľvek plavidlom a plávajúcim zariadením v lokalite č.4 (viď. Mapka) v okruhu 50 m od brehov Vtáčieho ostrova.

V lokalite č. 4 je povolené zavážanie a zanášanie rybárskych nástrah od 1.6. do 30.9. a lov prívlačou z člna od 15.9. do 31.12., a to len na vesliciach alebo člnoch s elektromotorom.

Ochrana, iné obmedzenia

Na vyznačených častiach rybárskeho revíru platí z dôvodu vyhláseného chráneného areálu 4. stupeň ochrany, kde platia v zmysle § 15 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny niektoré zákazy.

  1. Zákaz stanovať, bivakovať, táboriť a zakladať oheň s výnimkou vyhradených miest na stanovenie a bivakovanie v lokalitách Bobrovského špicu a Lišťáku od 1.7. do 31. 8. – lokalita č. 1 (viď. Mapka). Vyhradené miesta budú v teréne vyznačené informačnými tabuľami a to len za účelom výkonu rybárskeho práva.
  2. Zákaz vjazdu motorovými vozidlami, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom.
  3. Zákaz vchádzať a stáť vodným skútrom, motorovým člnom alebo iným motorovým plavidlom a plávajúcim zariadením v lokalite č. 3 (viď. Mapka).

Rybársky hospodár

Gavenda Ondrej
mobil: 0918 711 549

Iné informácie

Počas letnej sezónny možnosť vyhliadkovej plavby loďou zo zastávkou na Slanickom ostrove umenia, ktorý ako jediný zostal nezatopený. Na ostrove je možnosť návštevy kostola s 18. storočia v ktorom je stála expozitúra ľudového umenia s tejto oblasti ako aj história tejto oblasti pred, počas a po výstavbe priehrady. Ďalej možnosť vyskúšať širokú paletu vodných športov (vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie. windsurfing, jachting) ako aj pešej turistiky do okolitých vrchov, návšteva turistických chodníčkov CHKO Horná Orava. Neďaleko od priehrady sa nachádzajú termálne kúpele Oravice a Bešeňová, Liptovský Ján. V blízkosti sa ďalej nachádzajú tieto pamiatky Oravský hrad, Františkova huta v Podbieli, Drevený kostolík v Tvrdošíne, Vodný mlyn na Oblazoch v Kvačianskej doline a iné.

VN Krpeľany

Číslo revíru:
3-5240-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha spodnej časti nádrže (144 ha) od priehradného telesa po ústie menného pravostranného potoka pri parkovisku. Vo vzdialenosti 100 m od hrádzového telesa – nad a pod ním (vyznačenej tabuľami) platí celoročný zákaz rybolovu. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Zákaz športovej a rekreačnej plavby v nádrži. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: mrena x/60.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-krpelany

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Popis revíru VN Krpeľany

Najčastejšie lovené ryby sú: šťuka severná, jalec hlavatý, mrena severná, pleskáč vysoký.

Najznámejšia lokalita je od ústia bezmenného potoka pri parkovisku v dĺžke cca 1 km po obidvoch stranách vodnej nádrže. Priemerná hĺbka vody je tu asi 3 m. Dno je zabahnené.

Najčastejší spôsob lovu je na plávanú, položenú a prívlač.

V minulosti tu boli ulovené nasledujúce kapitálne úlovky: kapor 80 cm, zubáč 80 cm, pstruh dúhový 60 cm, podustva 50 cm, šťuka 108 cm, mrena 60 cm

VN Žilina

Číslo revíru:
3-6010-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (255 ha) od priehradného telesa v Žiline po hranicu CHRO na pravom brehu (50 m pod nápustným objektom biokoridoru) a po koniec vzdutia na rieke Váh na ľavom brehu. Na brehoch vodnej nádrže je zakázané umiestňovať pevné stavby, unimobunky, karavany a prístrešky na pozemkoch majiteľa a správcu VN Žilina -Vodohospodárskej výstavby š. p. Bratislava. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-zilina

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

V jarných mesiacoch, podľa teploty vody inštalujú rybárski hospodári na revíroch Rady SRZ, umelé hniezda na podporu prirodzenej reprodukcie rýb.
Ako materiál sa v súčasnosti najviac používajú vetvičky ihličnanov, umelé vlákno a ako novinka kokosové vlákno. Cieľom je podporovať prirodzený výter najmä zubáča veľkoústeho ale hniezda slúžia aj pre ploticu a pleskáča.

VN 2016-8
 

Výsledkom sú častokrát hniezda plné ikier, pričom na jedno hniezdo (100x100cm) sa počíta približne s množstvom 100 tis. ikier zubáča. Úspešnosť výterov na VN Žilina ovplyvnila najmä teplota vody a zrážková činnosť počas neresu ako aj bezprostredne po ňom.
1) kokosové hniezdo pred inštalovaním
2) kombinácia kokosové vlákno s vetvičkami ihličnanov
3) hniezdo z umelých vlákien
4) príprava hniezd na vyvezenie na vodu
5) výsledok snahy

Vodná nádrž Žilina je vybudovaná hlavne na výrobu elektrickej energie a zásobovanie priemyselných podnikov v Žiline technologickou vodou. Po celej pravej strane od vtoku rieky Varínka až po priehradné teleso – hať v Žiline v smere toku je sypaná hrádza, po ktorej vedie asfaltová cesta. Táto cesta je uzavretá závorami a je sprístupnená len motorovým vozidlám pre účely kontroly a údržby. Lov rýb z hrádze v úseku od Varína po hať je povolený a prístup k nej je po štátnej ceste okolo vodnej nádrže v smere Žilina – Varín. Motorové vozidlo si možno odstaviť na odstavných plochách vedľa tejto cesty pri hati v Žiline, v obci Mojš a vo Varíne.

Po ľavej strane v smere toku je sprístupnená poľnou cestou od obce Strečno po závoru po STK pri Žiline. Zákaz parkovania na trávnatých plochách! Parkovanie vozidiel je povolené len na spevnenej komunikácií.

Na brehoch vodnej nádrže je zakázané umiestňovať pevné stavby, unimobunky, karavany a prístrešky na pozemkoch majiteľa a správcu VN Žilina – Vodohospodárskej výstavby š.p. Bratislava.

Okolo celej nádrže z pravej strany je umelo vybudovaný Biokoridor, ktorý slúži na odvod priesakovej vody a zabezpečuje migráciu rýb. Naplňovaný je cez nápustný objekt vo Varíne pri ústi rieky Varínka a vteká do rieky Váh cca po 1800 m pod haťou v Žiline.

Výskyt rýb

kapor, zubáč, šťuka, sumec, pstruh dúhový, pstruh potočný, hlavátka, nosáľ, podustva, mrena, jalec hlavatý, boleň, pleskáč vysoký, ostriež, mieň, lieň, karas obyčajný, úhor a ostatné druhy bielych rýb.

V úlovkoch najviac prevládajú kapor a nosáľ.

Lov rýb je zaujímavý po celej dĺžke vodnej nádrže z obidvoch strán, pretože tento rybársky revír sa dá prirovnať k toku veľkej rieky. V priebehu dňa dochádza k častému kolísaniu vodného stĺpca počas výroby elektrickej energie.

Hĺbka vody sa pohybuje okolo 2 m pri vtoku Váhu do nádrže, 10 m v strede pri moste pre peších medzi obcami Mojš a Mojšova Lúčka, a cca 18 m pri hati v Žiline.

viac informácií na www.vdzilina.estranky.sk

VN Nosice

Číslo revíru:
3-5480-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
odná plocha nádrže (488 ha) od priehradného telesa po sútok starého koryta a kanála Váhu na konci hrádze (Špic) v obci Orlové, s výnimkou samostatnej vodnej plochy VN Pod Dubovcom. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor x/70.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-nosice

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Prístupové cesty:

Od smeru Bratislava:
Južná strana (okolie obce Milochov a Staré Nosice):
Výjazd z D1 smer Púchov, pokračovať po R6 – výjazd vpravo z R6 smer Dolné Kočkovce na cestu 49 a pred mostom cez Váh odbočka vpravo smer Staré Nosice.

Severná strana (obec Nimnica):
Výjazd z D1 na Púchov, po R6 až do Púchova – na kruhovom objazde (pri Lidli) prvý vpravo po ceste 507 smer Považská Bystrica.

Od smeru Žilina:
Severná strana (obec Nimnica):
Výjazd z D1 smer Považská Bystrica-Centrum, cez most cez Váh smer Púchov po ceste 507.

Druhy rýb:

kapor, šťuka, zubáč, pleskáč, nosáľ, sumec, úhor a ostatné druhy rýb

Najväčšia hĺbka 10m, priemerná hĺbka 3m, dno prevažne štrkovité a bahnité

VN Sĺňava

Číslo revíru:
2-5270-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (501 ha) od priehradného telesa (hate) po Krajinský most v Piešťanoch. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Na tomto rybárskom revíri platí od r. 1995 4. stupeň ochrany, pretože revír je súčasťou chráneného areálu Sĺňava. Okrem vyhradených miest je na tomto území zakázané napr. vchádzať a stáť motorovým vozidlom, táboriť, stanovať, bivakovať, zakladať oheň a voľne pustiť psa. Vyhradeným priestorom, kde neplatí zákaz vchádzať a stáť motorovým vozidlom, je paralelná cesta popri odvodňovacom rigole na ľavom brehu nádrže (pod hrádzou, nie koruna hrádze), a to v úseku od vyústenia komunikácie z Ratnoviec pri areáli vodnolyžiarskeho vleku až po hať Drahovce. Tento priestor je vyhradený pre parkovanie motorových vozidiel osobami vykonávajúcimi rybárske právo, a to v čase od 5:00 hod. do 22:00 hod. Na pravom brehu VN Sĺňava vyššie uvedené zákazy neplatia v úseku od lodenice TJ Sĺňava Piešťany po začiatok lokality Výsadba, pretože pozemky medzi hrádzou a vodnou plochou nie sú súčasťou CHaP Sĺňava. Celoročný zákaz lovu rýb z oplotenej časti a výbežku ohraničujúceho z východnej časti areál vodnolyžiarskych športov, oploteného objektu lodenice TJ Sĺňava Piešťany a areálu prístavu Ratnovce. Zákaz vyvážania a lov rýb z plavidiel vi vyznačenej ochrannej zóne vodného diela (za bójky a tabuľu). Zátoka na pravej strane za kamenným valom rozrážač) predstavuje chránenú rybiu oblasť CHRO . V úseku vyznačenom bójami pod Krajinským mostom pri stavidle medzi teplým ramenom a VN je zimovisko rýb, zákaz lovu od 15. 10 do 15. 3. Zákaz lovu z plavidiel od 1. 10. do 30. 4. Tento zákaz neplatí na miestach vymedzených v prílohe Vyhlášky MŽP SR č. 32 z roku 2008, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Sĺňava. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor 45/70, zubáč 60/80, sumec x/150, pleskáč vysoký 40/x.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-slnava

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Prístupové cesty
Prístup k revíru je z južnej strany od Hlohovca po starej ceste na Piešťany, alebo z diaľnice (Bratislava – Žilina) odbočka na Piešťany smer Topoľčany.

Iné obmedzenia rybolovu
Používanie rybárskych plavidiel je povolené podľa zákona o vnútrozemskej plavbe č.338/2000 Z.z. a v súčinnosti s vyhláškou Štátnej plavebnej správy.

Viac o VN Sĺňava (zdroj: sk.wikipedia.org)
Vodná nádrž sa rozprestiera v severnej časti Podunajskej nížiny pri úpätí Považského Inovca, medzi mestom Piešťany a obcou Drahovce, vo výške 162 m n. m. Nádrž je súčasťou vodného diela Drahovce – Madunice. Vznikla prehradením rieky Váh haťou v Drahovciach. Vybudovaná bola medzi rokmi 1956 a 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk Váhu. Od roku 1980 je jej časť od Krajinského mosta vyhlásená za chránenú študijnú plochu s výmerou 399 ha. Za svoje pomenovanie vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku. Svojou plochou zaberá 4,3 km². Pri dĺžke 6,4 a šírke 2 km je schopná pojať 12 120 000 m³ vody. Na nádrži nájdete vodnolyžiarsky vlek (pri obci Ratnovce), lodenicu a tiež umelo vytvorený „vtáčí“ ostrov Čajka, ktorý sa stal hniezdiskom veľkých kolónií rybára riečneho a viacero druhov čajok. Je tiež zimoviskom vzácnych arktických i teplomilných druhov vtáctva. Vodné plochy sú dôležitou oddychovou lokalitou vodného vtáctva pri jarnej a jesennej migrácii Považím. Sĺňava je zahrnutá do zoznamu vzácnych vtáčích území Európy. Nádrž slúži aj ako zásobáreň vody pre atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Na vyhliadkovú plavbu sa môžete vydať loďou kotviacou pri Kolonádovom moste v Piešťanoch. Okolo priehrady je vybudovaná dvanásťkilometrová asfaltová trasa po korunke hrádze pre peších aj cyklistov (cez hať sa dá prejsť od mája do septembra, od pondelka do piatku od 15-tej a cez víkend od 10-tej do 20-tej hodiny).

Turistika
VN Sĺňava je obľúbenou lokalitou predovšetkým vďaka rôznorodým možnostiam, ako sa v tejto oblasti vyžiť. Okrem množstva vodných športov či rybolovu sú priam na dosah známe kúpele v Piešťanoch. Na Kúpeľnom ostrove vďaka prameňom s liečivou geotermálnou vodou vznikli svetoznáme kúpel, využívajú sa aj liečivé účinky tunajšieho bahna. Okrem kúpeľných budov, liečebných domov a hotelov tu je aj kúpalisko Eva a 9-jamkový golfový areál vo Vrbinkách. Kúpeľný ostrov s centrom mesta spája Kolonádový most. Dielo architekta Emila Belluša patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry na Slovensku. O výzdobu deliacej sklenej výplne sa zaslúžil Martin Benka. Súčasťou mosta je aj socha od Roberta Kühmayera. Barlolámač, muž, ktorý sa v kúpeľoch zbavil bolestí, sa stal aj symbolom mesta. Zároveň to je najdlhší krytý most na Slovensku (148 metrov). V Mestskom parku a jeho priamom okolí nájdete Balneologické múzeum, Dom umenia, Kúpeľnú dvoranu – Kursalon či centrum Fontána. Neďaleko Piešťan môžete navštíviť malú krasovú jaskyňu Čertova pec. Zaujímavá archeologická lokalita je voľne prístupná po vyznačenom chodníku asi 3 minúty od rovnomenného motorestu na ceste medzi Piešťanmi a Radošinou. Kúsok za Modrovou funguje farma so zvieratami od protinožcov z Austrálie a Nového Zélandu.

Dunaj č. 2 – OR spodná inundácia

Číslo revíru:
2-0500-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Prietočné ramená Veľký Lél a Kľúčovecké a odstavené rameno Opátske a medzihrádzový priestor v obci Medveďov. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: zubáč 60/x, sumec 90/x, mrena 50/x, jalec hlavatý 35/x, jalec tmavý 35/x, jalec maloústy 25/x, boleň 50/x, ostriež x/10, jeseter malý 60/80, pleskáč vysoký 40/x

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/dunaj

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Prístupové cesty

Hlavný tok Dunaja ako aj ramená sú prístupné motorovými vozidlami, s výnimkou miest označených dopravnou značkou zakazujúcou vstup s motorovými vozidlami. Celý úsek hlavného toku Dunaja ako aj ramenná sústava sú sprístupnené pre športový rybolov s výnimkou Veľkého ostrova pri osade Veľký Lél kde je celoročný zákaz vstupu.

Zo smeru Bratislava pri meste Veľký Meder odbočka vpravo na obec Medveďovo k hraničnému prechodu. Od obce Medveďov vpravo sa nachádza obec Sap, smerom naľavo obec Kľúčovce a Číčov. Pri obci sa vľavo nachádza aj Opátske rameno na opačnej strane Medveďovské rameno.

Pri obci Tôň sa odbočením vpravo dostaneme do obce Kližská Nemá, kde je voľný prechod k hrádzi Dunaja aj s motorovými vozidlami.Z Kližskej Nemej sa odbočením vľavo máme možnosť dostať k obci Veľké Kosihy, kde je opäť voľný prechod k hrádzi Dunaja. Pri obci Zlatná n/O smerom doprava sa dostaneme k ramenu Veľký Lél.

Pri Komárne a jeho časti Nová stráž je možný prístup k hlavnému toku Dunaja motorvými vozidlami. Zo smeru Nové Zámky sa dostaneme do Komárna, a k Dunaju sa odbočuje vždy vľavo.

Najznámejšie lokality

Na veľké amury, kapry a pleskáče sa oplatí chodíť k obci Iža, 10km východne od Komárna. Pri Zlatnej na Ostrove sa vyskytujú mreny, podustvy, jesetery, zubáče a bolene. Pri obci Medveďov sa vyskytujú veľké pleskáče a zubáče. V Komárne pri sútoku Vážskeho Dunaja s Dunajom sú tolstolobiky ako aj všetky ostatné druhy. V časti Dunaja pri obci Kližská Nemá dominujú mreny, podustvy, pleskáče, zubáče a bolene. V mesiacoch november a december sa v spomenutých lokalitách okrem zubáčov a boleňov dá uloviť aj mieň sladkovodný. Stanovať a bivakovať v inundačnom medzihrádzovom území nie je zakázané. Lov rýb aj s člnov je dovolený celoročne pri dodržaní individuálnej doby ochrany.

Dunaj č. 1

Číslo revíru:
2-0480-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Čiastkové povodie rieky Dunaj od ústia Ipľa (rkm 1708) po ústie Vážskeho Dunaja (rkm 1766) v Komárne. Lov rýb povolený celoročne pri dodržaní individuálnej doby ochrany. Revír – hraničná voda. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: zubáč 60/x, sumec 90/x, mrena 50/x, jalec hlavatý 35/x, jalec tmavý 35/x, jalec maloústy 25/x, boleň 50/x, ostriež x/10, jeseter malý 60/80, pleskáč vysoký 40/x

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/dunaj

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Lov rýb z lodiek je povolený. Počas plavby riekou Dunaj je potrebné dodržiavať všetky aktuálne predpisy o vnútrozemskej plavbe a sledovať aktuálne plavebné opatrenia uložené Dopravným úradom Slovenskej republiky.

Druhy rýb
V rieke Dunaj je možné uloviť prakticky všetky nížinné druhy rýb, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Medzi najbežnejšie patrí kapor, amur, sumec, zubáč, pleskáč a mrena. Pri cieľovom love sa v zimnom období úspešne darí loviť aj miene. Medzi ostatné bežné druhy rýb patria všetky druhy jalcov, nosáľ, boleň, šťuka.

Viac o Dunaj č. 1
Dunaj je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii. V skutočnosti vzniká Dunaj sútokom potokov Breg a Brigach. Dunaj je pre menšie plavidlá splavný od mesta Ulm, kde prijíma vodnatý alpský prítok Iller a vstupuje do Bavorska. Priemerný prietok Dunaja je v ústí 6 500 m³/s, v Budapešti 2 350 m³/s, v Bratislave 2 025 m³/s a vo Viedni 1 900 m³/s.
Dunaj preteká, respektíve dotýka sa 10 nasledovných krajín (v smere od prameňa do ústia): Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajina.
Lov na Dunaji č. 1 je veľmi atraktívny, najmä z dôvodu jeho rôznorodosti. Môžeme tu nájsť niekoľko ostrovov, ktoré vytvárajú podmienky vhodné pre všetky druhy rýb. V úseku Dunaja č. 1 sú navyše veľmi vyhľadávané sútoky s riekami Vážsky Dunaj, Hron a Ipeľ. Okrem rybolovu je tu nespočetné množstvo iných možností, ako efektívne využiť čas. Najmä počas letného obdobia v mestečku Štúrovo, ktoré patrí k vyhľadávaným dovolenkovým destináciám. Nachádza sa tu jedno z najväčších termálnych kúpalísk na Slovensku Vadaš, na dosah je bazilika v Ostrihome, turistov zas určite nadchnú Kováčske kopce. Priamo v meste môžete nájsť množstvo reštaurácii a bufetov. Priamo cez Štúrovo vedie cyklotrasa, ktorá začína pri Viedni a končí v Budapešti. Na svoje si tu teda určite prídu rybári, kajakári, tenisti, futbalisti, turisti, cykloturisti…