Na území Slovenskej republiky sa výkon rybárskeho práva, a teda aj lov rýb riadi najmä zákonom č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a vyhláškou č. 185/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Každý, kto má záujem loviť ryby v slovenských vodách, je povinný mať pri sebe platný rybársky lístok a platné povolenie na rybolov. Členovia Slovenského rybárskeho zväzu sú povinný mať pri sebe aj členský preukaz.
Rybársky lístok vydávajú obce, v Bratislave a v Košiciach mestská časť na základe ústnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami fyzickej osobe, ktorá je spôsobilá na právne úkony.
Rybársky lístok sa vybavuje na počkanie a jeho cena je nasledovná:
Týždenný
1,50 €
Mesačný
3 €
Ročný
7 €
Trojročný
17 €
Od poplatku za vydanie rybárskeho lístka sú oslobodené v zmysle zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov tieto osoby:
osoby do pätnásť rokov
žiaci a študenti stredných a vysokých škôl študijných odborov s výučbou rybárstva,
zamestnanci štátnej správy s ústredným riadením rybárstva, ktorí majú v pracovnej zmluve aktívne vykonávanie rybárstva, odborní zamestnanci na úseku rybárstva, ak majú vykonávanie rybárstva vo svojej pracovnej zmluve, zamestnanci Slovenského rybárskeho zväzu,
rybárski hospodári a ich zástupcovia a osoby ustanovené ako rybárska stráž po predložení potvrdenia o výkone pracovnej náplne alebo povolania
cudzinci, ktorí prídu do Slovenskej republiky na pozvanie alebo so súhlasom prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky
Vzhľadom k tomu, že obecné a mestské úrady sú otvorené iba v pracovné dni, odporúčame žiadateľom, aby si rybársky lístok vybavili v časovom predstihu.
Povolenie na rybolov vydáva:
Užívateľ rybárskeho revíru.
V rámci Slovenského rybárskeho zväzu vydávajú povolenie na rybolov podľa príslušnosti rybárskych revírov základné organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (122 ZO SRZ) a Sekretariát Rady SRZ so sídlom v Žiline na rybárske revíry Rady SRZ.
Postup pri vybavovaní povolenia na rybolov
Žiadateľ o povolenie na rybolov musí byť držiteľom platného rybárskeho lístka. V prípade, že ide o člena SRZ, musí byť držiteľom aj členského preukazu.
Po zaplatení ceny, žiadateľ obdrží povolenie na rybolov spolu s príslušným rybárskym poriadkom.
Na vydanie povolenia žiadateľ nemá právny nárok (§ 10 ods. 9 zákona).
Po skončení platnosti povolenia je držiteľ povinný odovzdať ho užívateľovi, ktorý povolenie vydal, a to s riadne vyplneným záznamom o úlovkoch (§ 14 ods. 16 vyhlášky).
Čas lovu rýb:
Druh vody podľa účelu
Lov rýb povolený
pstruhové vody
od 16. apríla do 30. septembra
kaprové vody
(vodné toky, okrem slepých, mŕtvych a odstavených ramien a povrchových vôd, umelo vzdutých v koryte vodného toku)
celoročne
kaprové vody
(vodné nádrže, štrkoviská a iné rybárske revíry, ktoré nie sú vodným tokom)
od 1. januára do 14. marca od 1. júna do 31. decembra
Informujeme držiteľov povolení na rybolov, že SRZ listom č. 2966/1785/15 zo dňa 15.12.2015 SRZ oznámil Ministerstvu životného prostredia SR, že na VN Teplý Vrch sa ukončila rekonštrukcia bezpečnostného priepadu, kvôli ktorej bolo nutné spustiť vodnú hladinu a následne obmedziť výkon rybárskeho práva a že stavba je v súčasnosti skolaudovaná a vodná hladina je na úrovni 3,5 m pod maximálnou prevádzkovou hladinou, pričom prebieha ďalšie plnenie nádrže na hladinu zimnej prevádzky. Keďže súčasné podmienky umožňujú bezproblémový výkon rybárskeho práva, ako užívateľ rybárskeho revíru umožníme jeho opätovný výkon od 01. januára 2016.
Rybársky revír bol v roku 2015 zarybnený v jarných mesiacoch násadou kapra K3 v množstve 3200 kg, plôdikom šťuky Š0 400000 ks a na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. násadou amura A2-3 v množstve 500 kg, ktorý bude plniť biomelioračnú funkciu v prvých rokoch po napustení. Ďakujeme za trpezlivosť v tomto roku a prajeme úspešný rybolov.
(11.11.2015) Možný začiatok lovu rýb
Podľa informácií z SVP, š.p. a obhliadky v teréne vykonanej v 45. týždni je aktuálne zatopených cca 40 ha plochy, z toho približne 20 ha je v pobrežnej vegetácií. Zatopená plocha je porastená okrem bylín aj náletom vŕby. Predpokladáme, že postupným zaplavovaním zavegetovaného dna nádrže sa bude do vody uvoľňovať veľké množstvo živín a následne vznikne veľké množstvo planktonu. Tento stav by sa využil na jar pri zarybnení rannými vekovými štádiami rýb (kapor, šťuka). Rybia obsádka bude mať ideálne podmienky na neres na zatopenej vegetácii, ryby v nej budú nachádzať dostatok úkrytov a prirodzenej potravy. Aktuálne by bolo využiteľných na rybolov asi 500 m pobrežia, ale rybolov by bol z dôvodu zaplavenej vegetácie problematický. Lov by bol možný hlavne z člna. Povolením rybolovu (najmä prívlačou) by v súčasnosti mohlo dôjsť ku stresovaniu aj nedravých druhov rýb nahromadených v koryte. Z uvedených dôvodov sa povolenie rybolovu predpokladá najskôr od 1. januára 2016. O prípadnej zmene termínu budeme držiteľov povolení včas informovať.
(06.10.2015) Prikrmovanie rýb
Dňa 01.10.2015 sa na VN Teplý Vrch uskutočnilo prvé prikrmovanie rýb s cieľom udržania rýb v dobrom kondičnom stave v zimných mesiacoch. Zároveň bol posúdený stav rybej obsádky v nádrži. Kondičný stav rýb zodpovedal podmienkam v nádrži a nahustenej obsádke. Ryby boli chudšie, ale nie vyslovene kachektické. V mesiaci október sa bude pokračovať s prikrmovaním a predpokladá sa skŕmením cca 2 ton pšenice. Vodná hladina stúpla o cca 50 cm ( aktuálna výška 213,16 m.n.m.) a začína zatápať vegetáciu, ktorou zarástlo dno nádrže.
(21.09.2015) Ukončovanie prác na VN Teplý Vrch
Práce na rekonštrukcii bezpečnostného prepadu na VN Teplý Vrch pokračujú podľa harmonogramu s termínom ukončenia 30. septembra 2015.
Už v súčasnosti dochádza k pozvoľnému plneniu vodnej nádrže, ale všetko záleží od lokálnych zrážok a od prítoku potokom Blh.
V súčasnosti je kóta vodnej hladiny na úrovni 212,91 m.n.m., t.j. 8 m pod hodnotu nového bezpečnostného prepadu a cca 7m pod prevádzkovú hladinu.
V nadchádzajúcom období budeme pozorovať najmä dokončovacie práce na nádrži a posúdime aktuálny stav rybej obsádky. Všetky ostatné činnosti súvisiace s výkonom rybárskeho práva budú záležať od klimatických podmienok a zrážkovej činnosti v tomto regióne.
(13.07.2015) Pracovné stretnutie na OÚ Rimavská Sobota
Na Okresnom úrade Rimavská Sobota, Odbore starostlivosti o životné prostredie sa uskutočnilo pracovné stretnutie týkajúce sa možného navýšenia hladiny VN Teplý Vrch za účasti SRZ (R.Štencl – ichtyológ, I. Borlok – rybársky hospodár a R. Mesiarik – vedúci výrobného strediska SRZ Uzovská Panica), správcu SVP, š.p. a realizátora stavby firmy COMBIN Banská Štiavnica.
Vplyvom zníženia hladiny z dôvodu opráv priepadu aj napriek tomu, že sa nemanipulovalo pod minimálnu prevádzkovú hladinu došlo k zhusteniu rybej obsádky v nádrži. V prípade nepriaznivých klimatických podmienok, ako sú dlhodobé suchá a vysoké teploty , ako tomu bolo v predchádzajúcich horúcich týždňoch, by mohlo dôjsť k škodám na ichtyofaune v nádrži.
Správca a zhotoviteľ prác informovali, že momentálne prebiehajú betonážne práce hornej časti nového priepadu. Na stretnutí sa vyrokovalo zvýšenie hladiny v horizonte dvoch až troch týždňov cca o 50 – 80 cm, a to po vytuhnutí betónových zmesí. Toto zvýšenie hladiny odobril na kontrolnom dni aj generálny riaditeľ SVP.
(06.07.2015) Nové aktuality z VN Teplý Vrch…
Dobrovoľný hasičský zbor Teplý Vrch okysličuje vodu.
Na základe avizovaného veľmi teplého počasia na Slovensku, SRZ Rada Žilina a Dobrovoľný hasičský zbor Teplý Vrch uzatvorili zmluvu o spolupráci pri zabezpečení okysličovania vodnej nádrže, v ktorej je z dôvodu rekonštrukcie bezpečnostného prepadu znížená vodná hladina a hrozí v nej riziko úhynu rybej obsádky. Činnosť sa začala realizovať od 05.07.2015 v odpoludňajších hodinách. Súčasne sa každý deň vykonáva meranie obsahu kyslíka vo vode a teploty vody. Denne situáciu vodnej nádrži a podrobne sledujeme a vyhodnocujeme. O ďalšom vývoji vás budeme informovať.
(03.07.2015) Aktuálne z VN Teplý Vrch
Znížená vodná hladina
Práce v hornej časti bezpečnostného prepadu
Na vodnej nádrži Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota (revír Rady SRZ zaradený do Zväzového kaprového povolenia) je od začiatku sezóny znížená vodná hladina a lov rýb je preto zakázaný. Dôvodom tohto stavu je požiadavka správcu vodnej nádrže o zvýšenie kapacity bezpečnostného prepadu na tejto nádrži, nakoľko kapacita toho súčasného je nedostatočná. Pri kontrole vykonanej v tomto týždni (27. týždeň) sme zistili, že práce na stavbe začali. Aktuálne sa odstraňuje betónová konštrukcia starého bezpečnostného prepadu v jeho hornej časti. Stav vodnej hladiny je na kóte 213 m.n.m. čo je úroveň nad minimálnou prevádzkovou hladinou. Situácia s obsádkou rýb bude priebežne monitorovaná rybárskym hospodárom. Aktuálne má teplota vody pri hladine 21,7 °C a obsah kyslíka približne 8-9 mg.l-1. Predpoklad ukončenia prác na VN Teplý Vrch je september 2015, avšak vzhľadom k nízkym prietokom predpokladáme, že by sa mala vodná nádrž do konca sezóny naplniť. Celú situáciu na vodnej nádrži budeme podrobne sledovať aj naďalej.
(17.06.2015) Aktuálna informácia o zákaze výkonu rybárskeho práva na revíri VN Teplý Vrch
Informujeme všetkých držiteľov zvláštnych povolení na rybolov a držiteľov zväzových kaprových povolení na rybolov, že z dôvodu plánovanej rekonštrukcie bezpečnostného prepadu na rybárskom revíri č. 3-5850-1-1 VN Teplý Vrch a s tým súvisiacim znížením vodnej hladiny na úroveň 2 m pod minimálnu prevádzkovú hladinu platí od 1. júna 2015 do odvolania na tomto revíri ZÁKAZ LOVU RÝB v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 139/2002 o rybárstve v znení neskorších predpisov.
Rada SRZ zároveň požiadala Ministerstvo životného prostredia o dočasné obmedzenie výkonu rybárskeho práva na tomto revíri. MŽP SR dňa 03. júla 2015 vydalo rozhodnutie č. 5522/2015-6.1, ktorým dočasne obmedzuje výkon rybárskeho práva odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do ukončenia rekonštrukcie vodnej stavby, po jej skolaudovaní a naplnení vodou na úroveň hladiny bežnej prevádzky.
Rada SRZ zároveň požiadala Ministerstvo životného prostredia o dočasné obmedzenie výkonu rybárskeho práva na tomto revíri. MŽP SR dňa 03. júla 2015 vydalo rozhodnutie č. 5522/2015-6.1, ktorým dočasne obmedzuje výkon rybárskeho práva odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do ukončenia rekonštrukcie vodnej stavby, po jej skolaudovaní a naplnení vodou na úroveň hladiny bežnej prevádzky. Rozhodnutie MŽP SR č. 5522/2015-6.1 zo dňa 03. júla 2015
Za spôsobené komplikácie sa dopredu ospravedlňujeme.
V prípade nových skutočností Vás budeme informovať prostredníctvom webového sídla https://www.srzrada.sk
(29.09.2015)
Informujeme členov SRZ, že Uznesením č. 96/2015 Rada schválila zaradenie rybárskych revírov č. 2-5342-1-1 VN Tekov, č. 2-4870-1-1 VN Kalná nad Hronom a č. 2-5420-1-1 VN Turá od 01. októbra 2015, do zväzového kaprového poriadku.
Týmto dňom sú držitelia zväzového kaprového povolenia oprávnení na lov rýb aj v uvedených rybárskych revíroch.
(12.05.2015)
Upozorňujeme rybárov, držiteľov ZKP, na skutočnosť, že v úseku rieky Hron, tvoriacej revír č. 2-0760-1-1 Hron č.3, vyčlenenej ako revír č. 2-5342-1-1 VN Tekov, s hranicami vymedzenými od hrádze MVE Tekov po teleso hrádze VN Veľké Kozmálovce, vrátane pravostranného ramena rieky Hron pod žrebčínom pri obci Nový Tekov, neplatí zväzové kaprové povolenie.
Lov rýb čereňom na rieke Morave je povolený len na hlavnom toku Moravy od rkm 33,3 po ústie Rudavy s Moravou rkm 51,8.
Lov čereňom sa zakazuje na všetkých vnútorných vodách, odstavených ramenách, melioračných a odvodňovacích kanáloch.
Loviť a privlastňovať si ryby môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi členského preukazu SRZ, platného rybárskeho lístka a povolenia na lov rýb čereňom
Povolenie na lov rýb čereňom nenahrádza povolenie na lov rýb udicou.
Povolenie na lov čereňom sa môže vydať len členovi SRZ, ktorý je členom SRZ minimálne 15 rokov.
Povolenie je neprenosné a je platné iba na vyznačenú lokalitu.
Povolenie na lov rýb čereňom vydáva Rada SRZ v limitovanom množstve na základe dohody so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. OZ Bratislava (ďalej len správca toku) a so ŠOP SR správou CHKO Záhorie so sídlom v Malackách.
Povolenia vydané SRZ-Radou musia byť riadne evidované.
V úseku rkm 33,3 – 51,8 je čereň stacionárnym lovným zariadením. Tento úsek obhospodaruje MO SRZ Gajary.
II.
Povinnosti žiadateľa o lov rýb stacionárnym čereňom
Požiada ZO SRZ, v ktorej je členom o tlačivo žiadosti na lov rýb čereňom. ZO SRZ mu potvrdí do tejto žiadosti 15 ročné členstvo a taktiež splnenie si základných povinností člena SRZ.
Žiadateľ musí k žiadosti predložiť:
súhlas SVP, š. p. OZ Bratislava, Karloveská 2 842 17 Bratislava na povolenie stavby (osadenie stacionárneho čereňa).
vyjadrenie Štátnej ochrany prírody SR, CHKO Záhorie-Malacky, adresa: Správa CHKO Záhorie, ul. Vajanského 17, 901 01 Malacky.
Žiadateľ po získaní vyššie uvedených potvrdení ich predloží MO SRZ Gajary, kde mu bude potvrdená žiadosť zo strany základnej organizácie. Všetky uvedené potvrdenia zašle žiadateľ na sekretariát Rady SRZ. Na základe doručených potvrdení sa žiadateľovi vystaví zloženka na uhradenie ceny povolenia. Po uhradení ceny povolenia žiadateľ zašle svoju žiadosť s prílohami (vyjadrenia od správcu a od CHKO) a kópiu zloženky na Radu SRZ Žilina, kde mu bude vystavené a zaslané doporučenou poštou obratom povolenie na rybolov.
MO SRZ Gajary potvrdí žiadateľovi splnenie si svojich základných povinností a taktiež pridelené číslo stanovišťa k lovu čereňom.
Stanovište loviaceho s čereňom s pevným stacionárnym zariadením musí byť označené tabuľou s číslom stanovišťa, ktoré je zhodné s číslom povolenia. Toto označenie musí byť vykonané ešte pred začiatkom lovu, najneskôr však do 30 dní od vystavenia povolenia.
SRZ-Rada zabezpečí informovanosť správcu toku o vydaných povoleniach.
III.
Ostatné pravidlá lovu
Loviaci je pri love rýb čereňom povinný riadiť sa zákonom č. 139/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, vykonávacou vyhláškou č. 185/2006 Z. z., platným rybárskym poriadkom pre daný revír a podmienkami danými správcom vodného toku.
Po ukončení rybolovu musia byť zariadenia pevne zabezpečené tak, aby netvorili prekážku v plavbe. Čerene a lávky môžu do toku zasahovať maximálne 3 m, počítané od brehovej línie. Pri ukončení lovu musí byť sieť z čereňa stiahnutá z konštrukcie. Výstavbu lávok je potrebné dopredu prekonzultovať so správcom toku.
Na pobrežných pozemkoch je akýkoľvek výrub stromov zakázaný.
Zakazuje sa akýmkoľvek spôsobom robiť úpravy brehov, osadzovať konštrukcie a vykonávať zásahy usmerňujúce vodný tok.
Povolenie na lov čereňom neoprávňuje loviaceho k jazde po ochrannej hrádzi. Jazda po ochrannej hrádzi je v zmysle zákona č. 364/2002 Z. z. o vodách zakázaná.
Od vzniku I. stupňa povodňovej aktivity je lov rýb čereňom zakázaný! (dispečing-02/65425425)
Zakazuje sa poškodzovať polygónové body, meračské body a zamedzovať viditeľnosti medzi meračskými bodmi.
Povolenie na lov čereňom môže vydať užívateľ revíru až po splnení povinnosti uložených touto smernicou. Pokiaľ si držiteľ splní všetky povinnosti v danom roku a disciplinárne sa nepreviní (najmä však odovzdá vyplnený „záznam o dochádzke k vode a úlovkoch“ v stanovenom termíne má na ďalší rok predkupné právo na povolenie na lov rýb čereňom. V opačnom prípade môže ZO SRZ vydať povolenie nasledujúcemu náhradníkovi.
Pri uzavretí medzinárodnej dohody so susednými štátmi sa loviaci riadi ustanoveniami z dohody vyplývajúcich.
Príjmy za povolenia na lov rýb čereňom sa vedú na osobitnom účte pri Rade SRZ s tým, že táto čiastka sa použije na zarybnenie revíru, na ktoré boli povolenia vydané.
Finančné prostriedky za vydané povolenia na lov rýb čereňom Rada SRZ rozdelí:
časť vo výške schválenej Radou SRZ ako príjem (manipulačný poplatok)
zostávajúcu časť do Zarybňovacieho fondu Rady, ktorý sa použije výlučne na zarybňovanie revírov, na ktoré boli povolenia na lov čereňom vydané
Podľa zákona č. 364/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) každý kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, teda aj loviaci, je povinný bez zbytočného odkladu ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo okresnému úradu, polícii, hasičskému zboru, obecnému úradu a správcovi vodného toku.
IV.
Záverečné ustanovenie
Táto smernica nadobúda platnosť dňa 1.4.2004 a platí do jej odvolania.
Lov rýb čereňom je povolený v hraničnom úseku rieky Dunaj od ústia Ipľa (rkm 1709) pri obci Chľaba po (rkm 1850,2) pod VD Čunovo, v presne určených úsekoch rieky Dunaj vymedzených riečnymi kilometrami (rkm).
Lov čereňom sa zakazuje na všetkých vnútorných vodách, odstavených ramenách, prívodnom kanáli VD, od vyústenia ČOV v Šamoríne po hať na obtoku v Čunove, v inundácii, priesakových kanáloch, odpadovom kanáli hydrocentrály a v zdrži VD.
Od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity je lov rýb čereňom zakázaný!
Pri uzavretí medzinárodnej dohody so susednými štátmi sa loviaci riadi ustanoveniami z dohody vyplývajúcich
Loviť a privlastňovať si ryby môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi členského preukazu SRZ, platného rybárskeho lístka a povolenia na lov rýb čereňom, ktoré nenahrádza povolenie na lov rýb udicou.
Na rieke Dunaj sa povoľuje použitie ručného prenosného čereňa. Do doby novelizácie zákona o vnútrozemskej plavbe bude lov rýb čereňom z rybárskeho člna zakázaný.
Táto smernica sa nevzťahuje na malé ručné čerienky o ploche najviac 1 m2.
Povolenie na lov čereňom sa môže vydať len členovi SRZ, ktorý je členom SRZ minimálne 15 rokov.
Povolenie je neprenosné, platné iba na vyznačenú lokalitu. Lov rýb čereňom v inej ako vyznačenej časti Dunaja sa považuje za lov bez povolenia.
Povolenie na lov rýb čereňom vydáva Rada SRZ (ďalej len Rada) v maximálnom počte stanovenom Radou pre členov príslušných základných organizácií ( ZO SRZ ).
Maximálny počet povolení na lov rýb čereňom
povolenie_ceren_ks_id
ČÍSLOREVÍRU
NÁZOVREVÍRU
Riečny kilometer(rkm)OD
Riečny kilometer(rkm)DO
Členom(ZO SRZ)
Početpovolení(ks)
HRANICE LOVU
1
2-0510-1-1
Dunaj č. 3
1.843,00
1.850,20
Bratislava I. - V. 20 kusov
20
Od dnovej prehrázky pri hati Dunakility (rkm 1843) - po rkm 1851,7 pod VD Čunovo v starom toku Dunaja
2
2-0510-1-1
Dunaj č. 3
1.843,00
1.850,20
Dunajská Lužná 20 kusov
20
Od dnovej prehrázky pri hati Dunakility (rkm 1843) - po rkm 1851,7 pod VD Čunovo v starom toku Dunaja
3
2-0510-1-1
Dunaj č. 3
1.810,00
1.820,00
Dunajská Streda 20 kusov
20
Od vyústenia odpadového kanála hydrocentrály v Gabčíkovo do starého toku Dunaja pri obci Sap - po vyústenie hornej inundácie do starého toku Dunaja nad starým prístavom v Gabčíkove.
4
2-0480-1-1
Dunaj č. 1
1.752,00
1.765,00
Komárno 30 kusov
30
Od od ústia Žitavy - po obec Malý Harčáš
5
2-0490-1-1
Dunaj č. 2
1.771,00
1.780,00
Komárno 30 kusov
0
Od železničného mosta do Maďarska v Komárne - po Veľkolélsky ostrov
6
2-0490-1-1
Dunaj č. 2
1.786,00
1.793,00
Komárno 30 kusov
0
Od konca Veľkolélskeho ostrova – po bývalý prístav v obci Kližská Nemá
7
2-0480-1-1
Dunaj č. 1
1.744,00
1.751,00
Marcelová 10 kusov
10
Od obce Moča - po ústie Žitavy
8
2-0510-1-1
Dunaj č. 3
1.843,00
1.850,20
Šamorín 20 kusov
20
Od dnovej prehrázky pri hati Dunakility (rkm 1843) - po rkm 1851,7 pod VD Čunovo v starom toku Dunaja
9
2-0480-1-1
Dunaj č. 1
1.709,00
1.711,00
Štúrovo 30 kusov
30
Nad ústím Ipľa - po obec Chľaba
10
2-0480-1-1
Dunaj č. 1
1.721,00
1.740,00
Štúrovo 30 kusov
0
Od firmy Kappa v Štúrove - po obec Kravany nad Dunajom
11
2-0490-1-1
Dunaj č. 2
1.803,00
1.810,00
Veľký Meder 10 kusov
10
Od obce Kľúčovec - po obec Sap
Vystavenie povolenia na lov rýb čereňom:
Záujemca o povolenie na lov rýb čereňom listom požiada Radu o vydanie tohoto povolenia. Žiadosť musí obsahovať potvrdenie 15 ročného členstva príslušnou ZO SRZ a potvrdenie o splnení si svojich základných povinností (zaplatené členské, odpracované brigády a pod. ). Následne zašle vyplnenú žiadosť na adresu Rady, A. Kmeťa 20, 010 55 Žilina. Rada na základe tejto žiadosti vystaví žiadateľovi zloženku a po jej uhradení Rada zašle do 10 dní na adresu žiadateľa povolenie na lov rýb.
Príjmy za vydané povolenia na lov rýb čereňom budú vedené na osobitnom účte a táto čiastka sa použije na zarybnenie daného revíru.Finančné prostriedky za vydané povolenia na lov rýb čereňom Rada rozdelí nasledovne:
časť vo výške schválenej Radou ako príjem (manipulačný poplatok)
zostávajúcu časť do Zarybňovacieho fondu Rady, ktorý sa použije výlučne na zarybňovanie revírov, na ktoré boli povolenia na lov čereňom vydané
Z hľadiska početnosti, ako aj časovej a priestorovej distribúcie populácie, výskyt zimujúcich kormoránov v súčasnosti predstavuje vo viacerých oblastiach Slovenska neprirodzený a nežiadúci fenomén, keďže pôvodné spoločenstvá rýb nie sú na vplyv takéhoto rozsahu prispôsobené. Dochádza tak k neodhadnuteľnému dlhodobému dopadu na rybie populácie a potenciálne nepriamo aj na iné zložky fauny, vo viacerých prípadoch aj na zraniteľné a ohrozené druhy. Pôvodnosť kormorána veľkého pri súčasnej početnosti nemožno v žiadnom prípade vzťahovať na územia, kde je jeho vplyv najkritickejší, to znamená na celý stredný a horný tok Váhu a Hrona, na Turci, Kysuciach, Orave, ako aj na oblasť Ponitria. Osobitne v rámci manažmentu chránených území (rieka Orava, horný Váh) by mal byť tak výrazný alochtónny vplyv eliminovaný na minimum, a to bez ohľadu na to, aké veľké „hospodárske“ škody spôsobuje.
Akceptujeme nutnosť ochrany našej pôvodnej hniezdnej populácie kormorána veľkého ako prirodzenej súčasti našej fauny, za takúto však nemožno považovať početné migrujúce kŕdle (až 20-násobok stabilnej hniezdnej populácie) s jednoznačne inváznym charakterom výskytu. Zároveň nesúhlasíme ani s podporou hniezdenia kormoránov na umelo vybudovaných vodných plochách primárne určených na chov násadových rýb. Na týchto lokalitách by jeho prítomnosť mala byť zredukovaná na minimum. Navyše, na základe aktuálnych pozorovaní pôvodne zimujúce kolónie u nás zostávajú v čoraz väčšom počte počas celého roka, a tieto je potrebné odlišovať od vlastnej hniezdnej populácie.
Konkrétnymi preukaznými príkladmi negatívneho dopadu predácie kormoránov na ichtyocenózy našich tokov sú najmä výsledky z rieky Orava a z úseku rieky Váh od Kraľovian po vyrovnávaciu vodnú nádrž Bešeňová podložené ichtyologickými prieskumami ako aj evidenciou úlovkov športových rybárov. Aktuálne zistené hodnoty ichtyomasy na týchto lokalitách, kde sa kormorány vyskytujú v niekoľko sto členných kolóniách od roku 2000, výrazne zaostávajú za výsledkami z predchádzajúcich ichtyologických prieskumov, ale aj z iných riek podobného charakteru. V súlade so zisteniami viacerých štúdií zo zahraničia bola na oboch tokoch zaznamenaná predovšetkým výrazne znížená početnosť populácie lipňa tymiánového, ako najzraniteľnejšieho druhu, ako i pstruha potočného a tiež jalca a ostatných kaprovitých rýb, s čím koreluje aj štatistika úlovkov týchto druhov rýb za posledné roky na príslušných rybárskych revíroch. Zarybňovanie násadami lipňa a pstruha je pritom v posledných rokoch udržované na porovnateľnej miere. Na základe hrubého odhadu kormorány na uvedených úsekoch tokov každoročne skonzumujú až jednu tretinu celkovej ichtyomasy.
Popri antropogénnych zásahoch do vodných biotopov predstavuje predačný tlak kormoránov v súčasnosti jeden z hlavných vplyvov ohrozujúcich ichtyocenózy našich vôd a ako taký je nevyhnutné ho v dostatočnej miere eliminovať. Okrem priamej konzumácie rýb dochádza jeho pôsobením k závažným sekundárnym stratám vo vzťahu k prirodzenej reprodukcii rybích populácií (úhyn poškodených rýb, znížená reprodukčná schopnosť vplyvom stresu, redukcia genofondu), ktorá je už vplyvom ľudskej činnosti aj tak značne obmedzená. Táto skutočnosť je ešte umocnená faktom, že predáciou kormoránmi sú často najviac postihnuté práve zimujúce generačné stáda rýb pripravujúce sa na neres alebo ryby priamo na neresovom ťahu. Dôležitá je pritom nielen decimácia rybársky najviac využívaných druhov rýb, ale aj všetkých ostatných, keďže všetky sú na seba naviazané v rámci ustálených ekologických vzťahov, predovšetkým potravných.
Situáciu je potrebné riešiť akútne, čo je v súčasnosti možné jedine aktívnym obmedzením výskytu kormoránov na postihnutách lokalitách. Revitalizačné opatrenia samozrejme vo všeobecnosti predstavujú významný prínos pre kvalitu prírodných biotopov a ich ekologickú rovnováhu, vo vzťahu k riešeniu daného problému sú však výrazne dlhodobého charakteru (často prakticky nerealizovateľné) a ich účinnosť bez samotného zníženia početnosti kormoránov je veľmi otázna (v niektorých prípadoch dokázaný rovnako veľký úbytok rýb vplyvom kormorána v rámci regulovaných i prirodzených úsekov toku; kritická situácia aj na prírodne zachovanom úseku rieky Orava). Regulácie vodných tokov (zmena vodného režimu, vodné stavby, atď) nemožno všeobecne pokladať za primárnu príčinu súčasného výskytu zimujúcich kŕdľov, keďže tieto zásahy boli uskutočnené už dlhšiu dobu pred prvými hromadnými náletmi vtákov na našom území. Vysoká početnosť zimujúcich kormoránov na vnútrozemských vodách v rámci celej Európy je najmä výsledkom nadmerného rozvoja populácie tohto druhu v hniezdnych oblastiach v poslednom období.
Principiálne považujeme odďaľovanie ráznej regulácie početnosti kormorána, ako druhu s jednoznačne invazívnym charakterom výskytu v postihnutých oblastiach na našom území a často nepredvídateľným vplyvom (či už priamym alebo nepriamym) na populácie pôvodných druhov rýb, ako i iných živočíchov, za neopodstatnené. Uvedomujeme si, že problém treba riešiť v dlhodobom horizonte z globálneho hľadiska, t.zn. celoeurópsky zmeniť prístup k ochrane kormorána veľkého a začať regulovať rozvoj jeho hniezdnych populácií, na druhej strane je však potrebné lokálne zabezpečiť akútnu ochranu rybích spoločenstiev pred týmto predátorom.
Podľa nášho názoru je súčasnú situáciu možné účinne riešiť iba regulovaným odstrelom kormoránov, keďže bežné plašenie tak, aby bolo dlhodobo účinné, je neúnosne časovo a personálne náročné a teda prakticky nerealizovateľné. Skúsenosti navyše dokazujú, že tieto vtáky sa voči plašeniu stávajú veľmi prispôsobivé, čím sa ochrana rybárskych revírov stáva neefektívna. Plašenie v kombinácii s odstrelom sa už dlhšie využíva vo viacerých európskych krajinách, vrátane susedných štátov, pričom tento spôsob riešenia sa ukázal ako najúčinnejší pre aspoň čiastočnú ochranu rybárskych revírov. Účinnosť tohto prístupu bola potvrdená v lokálnom meradle aj na viacerých tokoch podmienkami porovnateľných s našimi. Účelom odstrelu má byť prinajmenšom účinné plašenie a tým aspoň čiastočné vytlačenie kormoránov mimo ohrozených oblastí, ako spôsob akútnej ochrany rýb, kým sa neprikročí ku globálnemu celoeurópskemu manažmentu a neprejavia sa výsledky v rámci neho prijatých opatrení.
Postoj Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku považujeme za silno jednostranný, nadradzujúci ochranu jedného živočíšneho druhu nad inými, často reálne ohrozenými. Okrem faktu, že predácia kormoránom spôsobuje priamu ujmu členom Slovenského rybárskeho zväzu v podobe nižších úlovkov, vznikajú jej pôsobením potenciálne škody na genofonde voľne žijúcich populácií rýb, čo vedie k znižovaniu kvality prírodných biotopov. Je dôležité si uvedomiť, že už vyše polstoročia u nás existuje systém rybárskeho obhospodarovania garantovaný zákonom, ktorého správne fungovanie je momentálne v priamom konflikte s vplyvom zimujúcich populácii kormoránov. Zarybňovanie na základe zarybňovacích plánov schválených Ministerstvom životného prostredia SR je jedným z nástrojov, ktoré majú zabezpečiť priaznivý stav ichtyocenóz v našich revíroch a tým potrebnú kvalitu vodného prostredia pri ich súčasnom rybárskom využití. V prípade neúmerného predačného tlaku zimujúcich kormoránov tak ide popri finančných stratách vo vzťahu k umelému zarybňovaniu najmä o ekologickú ujmu v podobe poškodzovania prírodných biotopov.
Rada SRZ informuje držiteľov kaprových zväzových povolení a zvláštnych povolení na rybolov, že na rybárskom revíri č. 3-0950-1-1 Hodrušské jazero bude prebiehať rekonštrukcia dnového výpustu.
Rekonštrukcia si vyžaduje úplné vypustenie nádrže, takže od 1.9.2013 bude na tomto rybárskom revíri zákaz rybolovu. Stavebné práce budú trvať aj v roku 2014 s výhľadom na opätovné napustenie nádrže v roku 2015.
Na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o odobratí rybárskeho revíru 2-0530-1-1 Materiálová jama A (Dunaj č. 3) k 01.01.2015 upozorňujeme, že uvedený revír nie je súčasťou povolení na rybolov pre rok 2015 vydaných Slovenským rybárskym zväzom. Vec je v štádiu riešenia.
Táto web stránka používa súbory cookies, aby sme dosiahli vyššiu výkonnosť našej web stránky. Používaním našich stránok súhlasíte s používaním súborov cookies.SÚHLASÍM
Cookies informácie
Privacy Overview
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these cookies, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are as essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may have an effect on your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
