Archív značiek: Váh

VN Krpeľany

Číslo revíru:
3-5240-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha spodnej časti nádrže (144 ha) od priehradného telesa po ústie menného pravostranného potoka pri parkovisku. Vo vzdialenosti 100 m od hrádzového telesa – nad a pod ním (vyznačenej tabuľami) platí celoročný zákaz rybolovu. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Zákaz športovej a rekreačnej plavby v nádrži. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm:mrena x/60.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-krpelany

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Druhy rýb
Najčastejšie lovené ryby sú: šťuka severná, jalec hlavatý, mrena severná a pleskáč vysoký. Samozrejme nechýbajú úlovky kapra.

Najznámejšie lokality
Najznámejšia lokalita je od ústia bezmenného potoka pri parkovisku v dĺžke cca 1 km po obidvoch stranách vodnej nádrže. Priemerná hĺbka vody je tu asi 3 m. Dno je zabahnené.

Viac o VN Krpeľany
Krpeľany je vodná nádrž na rieke Váh, pod jeho sútokom s riekou Oravou, pri obci Krpeľany. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Bola vybudovaná v rokoch 1952-1957. Pred nádržou (proti smeru toku) sa Váh kľukatí a vytvára Kraľoviansky meander. Na brehoch vodnej nádrže pri obci Šútovo sa nachádza Šútovská epigenéza. Účelom vodnej stavby Krpeľany je akumulácia vody pre špičkovú prevádzku celej kaskády, denné vyrovnávanie prietokov a výroba elektriny vo Vodnej elektrárni Krpeľany. Súčasťou nádrže je aj vodná elektráreň, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1957. Elektráreň má nainštalované tri Kaplanove turbíny s celkovým výkonom 24,75 MW (3 x 8,25 MW). Tvorí prvý stupeň derivačného kanálu a priemerne vyrobí 59,4 GWh ročne.
Vzdúva vodu rieky Váh do výšky približne 10 m na 422,2 – 425,7 m n. m., čím vzniká nádrž s objemom približne 8,3 mil. m3 so zatopenou plochou 1,26 km2. Výstavba si vyžiadala 1,6 mil. m3 výkopov a 1,3 mil. m3 násypov. Pri výstavbe bolo zabudovaných 160 tis. m3 betónu.
Vodné elektrárne Krpeľany – Sučany – Lipovec tvoria v smere toku Váhu v poradí prvú, najvyššie položenú kaskádu vodných elektrární. Od vodnej elektrárne Krpeľany sa voda vedie umelým derivačným kanálom k elektrárni Sučany. Od elektrárne Sučany sa voda vedie odpadným kanálom k elektrárni Lipovec a odtiaľ späť do rieky Váh.

Turistika
Okolie VN Krpeľany poteší predovšetkým turistov, nakoľko priehradu obklopujú pohoria Malá a Veľká Fatra. Môžete sa vybrať na turistiku napríklad na: Šútovský vodopád, vrch Kopa (1187m.n.m.), Veľký Kriváň (1708m.n.m.), Sklabinký hrad či vrch Chleb (1645m.n.m.). Kúpajúcich určite poteší známy zatopený povrchový lom v Kraľovanoch. Neďaleko sa nachádza aj známa obec Terchová – rodisko Juraja Jánošíka. Nájdete tu kopec atrakcií, ktoré sú venované práve jeho osobnosti – Jánošíkové diery, expozícia Jánošík, nerezová socha Jánošíka.

VN Nosice

Číslo revíru:
3-5480-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
odná plocha nádrže (488 ha) od priehradného telesa po sútok starého koryta a kanála Váhu na konci hrádze (Špic) v obci Orlové, s výnimkou samostatnej vodnej plochy VN Pod Dubovcom. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor x/70.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-nosice

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Prístupové cesty:

Od smeru Bratislava:
Južná strana (okolie obce Milochov a Staré Nosice):
Výjazd z D1 smer Púchov, pokračovať po R6 – výjazd vpravo z R6 smer Dolné Kočkovce na cestu 49 a pred mostom cez Váh odbočka vpravo smer Staré Nosice.

Severná strana (obec Nimnica):
Výjazd z D1 na Púchov, po R6 až do Púchova – na kruhovom objazde (pri Lidli) prvý vpravo po ceste 507 smer Považská Bystrica.

Od smeru Žilina:
Severná strana (obec Nimnica):
Výjazd z D1 smer Považská Bystrica-Centrum, cez most cez Váh smer Púchov po ceste 507.

Druhy rýb:

kapor, šťuka, zubáč, pleskáč, nosáľ, sumec, úhor a ostatné druhy rýb

Najväčšia hĺbka 10m, priemerná hĺbka 3m, dno prevažne štrkovité a bahnité

VN Sĺňava

Číslo revíru:
2-5270-1-1

Charakter revíru:
kaprový

Popis:
Vodná plocha nádrže (501 ha) od priehradného telesa (hate) po Krajinský most v Piešťanoch. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Na tomto rybárskom revíri platí od r. 1995 4. stupeň ochrany, pretože revír je súčasťou chráneného areálu Sĺňava. Okrem vyhradených miest je na tomto území zakázané napr. vchádzať a stáť motorovým vozidlom, táboriť, stanovať, bivakovať, zakladať oheň a voľne pustiť psa. Vyhradeným priestorom, kde neplatí zákaz vchádzať a stáť motorovým vozidlom, je paralelná cesta popri odvodňovacom rigole na ľavom brehu nádrže (pod hrádzou, nie koruna hrádze), a to v úseku od vyústenia komunikácie z Ratnoviec pri areáli vodnolyžiarskeho vleku až po hať Drahovce. Tento priestor je vyhradený pre parkovanie motorových vozidiel osobami vykonávajúcimi rybárske právo, a to v čase od 5:00 hod. do 22:00 hod. Na pravom brehu VN Sĺňava vyššie uvedené zákazy neplatia v úseku od lodenice TJ Sĺňava Piešťany po začiatok lokality Výsadba, pretože pozemky medzi hrádzou a vodnou plochou nie sú súčasťou CHaP Sĺňava. Celoročný zákaz lovu rýb z oplotenej časti a výbežku ohraničujúceho z východnej časti areál vodnolyžiarskych športov, oploteného objektu lodenice TJ Sĺňava Piešťany a areálu prístavu Ratnovce. Zákaz vyvážania a lov rýb z plavidiel vi vyznačenej ochrannej zóne vodného diela (za bójky a tabuľu). Zátoka na pravej strane za kamenným valom rozrážač) predstavuje chránenú rybiu oblasť CHRO . V úseku vyznačenom bójami pod Krajinským mostom pri stavidle medzi teplým ramenom a VN je zimovisko rýb, zákaz lovu od 15. 10 do 15. 3. Zákaz lovu z plavidiel od 1. 10. do 30. 4. Tento zákaz neplatí na miestach vymedzených v prílohe Vyhlášky MŽP SR č. 32 z roku 2008, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Sĺňava. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor 45/70, zubáč 60/80, sumec x/150, pleskáč vysoký 40/x.

Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-slnava

Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení


 

Ďalšie informácie:

Prístupové cesty
Prístup k revíru je z južnej strany od Hlohovca po starej ceste na Piešťany, alebo z diaľnice (Bratislava – Žilina) odbočka na Piešťany smer Topoľčany.

Iné obmedzenia rybolovu
Používanie rybárskych plavidiel je povolené podľa zákona o vnútrozemskej plavbe č.338/2000 Z.z. a v súčinnosti s vyhláškou Štátnej plavebnej správy.

Viac o VN Sĺňava (zdroj: sk.wikipedia.org)
Vodná nádrž sa rozprestiera v severnej časti Podunajskej nížiny pri úpätí Považského Inovca, medzi mestom Piešťany a obcou Drahovce, vo výške 162 m n. m. Nádrž je súčasťou vodného diela Drahovce – Madunice. Vznikla prehradením rieky Váh haťou v Drahovciach. Vybudovaná bola medzi rokmi 1956 a 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk Váhu. Od roku 1980 je jej časť od Krajinského mosta vyhlásená za chránenú študijnú plochu s výmerou 399 ha. Za svoje pomenovanie vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku. Svojou plochou zaberá 4,3 km². Pri dĺžke 6,4 a šírke 2 km je schopná pojať 12 120 000 m³ vody. Na nádrži nájdete vodnolyžiarsky vlek (pri obci Ratnovce), lodenicu a tiež umelo vytvorený „vtáčí“ ostrov Čajka, ktorý sa stal hniezdiskom veľkých kolónií rybára riečneho a viacero druhov čajok. Je tiež zimoviskom vzácnych arktických i teplomilných druhov vtáctva. Vodné plochy sú dôležitou oddychovou lokalitou vodného vtáctva pri jarnej a jesennej migrácii Považím. Sĺňava je zahrnutá do zoznamu vzácnych vtáčích území Európy. Nádrž slúži aj ako zásobáreň vody pre atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Na vyhliadkovú plavbu sa môžete vydať loďou kotviacou pri Kolonádovom moste v Piešťanoch. Okolo priehrady je vybudovaná dvanásťkilometrová asfaltová trasa po korunke hrádze pre peších aj cyklistov (cez hať sa dá prejsť od mája do septembra, od pondelka do piatku od 15-tej a cez víkend od 10-tej do 20-tej hodiny).

Turistika
VN Sĺňava je obľúbenou lokalitou predovšetkým vďaka rôznorodým možnostiam, ako sa v tejto oblasti vyžiť. Okrem množstva vodných športov či rybolovu sú priam na dosah známe kúpele v Piešťanoch. Na Kúpeľnom ostrove vďaka prameňom s liečivou geotermálnou vodou vznikli svetoznáme kúpel, využívajú sa aj liečivé účinky tunajšieho bahna. Okrem kúpeľných budov, liečebných domov a hotelov tu je aj kúpalisko Eva a 9-jamkový golfový areál vo Vrbinkách. Kúpeľný ostrov s centrom mesta spája Kolonádový most. Dielo architekta Emila Belluša patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry na Slovensku. O výzdobu deliacej sklenej výplne sa zaslúžil Martin Benka. Súčasťou mosta je aj socha od Roberta Kühmayera. Barlolámač, muž, ktorý sa v kúpeľoch zbavil bolestí, sa stal aj symbolom mesta. Zároveň to je najdlhší krytý most na Slovensku (148 metrov). V Mestskom parku a jeho priamom okolí nájdete Balneologické múzeum, Dom umenia, Kúpeľnú dvoranu – Kursalon či centrum Fontána. Neďaleko Piešťan môžete navštíviť malú krasovú jaskyňu Čertova pec. Zaujímavá archeologická lokalita je voľne prístupná po vyznačenom chodníku asi 3 minúty od rovnomenného motorestu na ceste medzi Piešťanmi a Radošinou. Kúsok za Modrovou funguje farma so zvieratami od protinožcov z Austrálie a Nového Zélandu.