Archív značiek: Váh

Váh – Krpeľany

Názov revíru: Váh – Krpeľany
Číslo revíru: 3-5240-1-1
Účel a charakter: kaprový – lovný
Užívateľ: SRZ RADA Žilina

Vodná plocha spodnej časti nádrže (144 ha) od priehradného telesa po ústie bezmenného pravostranného potoka pri parkovisku. Vo vzdialenosti 100 m od hrádzového telesa – nad a pod ním (vyznačenej tabuľami) platí celoročný zákaz rybolovu. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Zákaz športovej a rekreačnej plavby v nádrži.

Hospodár
Ing. Jaroslav Hlavatý: e-mail: hlavaty@srzrada.sk; t.č.: 0948 339 758

Druhy rýb
Najčastejšie lovené ryby sú: šťuka severná, jalec hlavatý, mrena severná a pleskáč vysoký. Samozrejme nechýbajú úlovky kapra. V minulosti tu boli ulovené nasledujúce kapitálne úlovky: kapor 80 cm, zubáč 80 cm, pstruh dúhový 60 cm, podustva 50 cm, šťuka 108 cm, mrena 60 cm.

Spôsob lovu
Povolené spôsoby lovu podľa zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky č. 381/2018 Z.z..

Najznámejšie lokality
Najznámejšia lokalita je od ústia bezmenného potoka pri parkovisku v dĺžke cca 1 km po obidvoch stranách vodnej nádrže. Priemerná hĺbka vody je tu asi 3 m. Dno je zabahnené.

Povolenky
Povolenky sa predávajú denné a týždenné.
Pre nečlenov SRZ denné a týždenné.

Kontakt na predajcov povolení na rybolov
Anna Galbavá, Adresa: A. Kmeťa 20, 010 55 Žilina, t.č.: 0948 231 967

Iné obmedzenia rybolovu
Používanie rybárskych plavidiel je povolené podľa zákona o vnútrozemskej plavbe č.338/2000 Z.z. a v súčinnosti s vyhláškou Štátnej plavebnej správy.

Viac o VN Krpeľany
Krpeľany je vodná nádrž na rieke Váh, pod jeho sútokom s riekou Oravou, pri obci Krpeľany. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Bola vybudovaná v rokoch 1952-1957. Pred nádržou (proti smeru toku) sa Váh kľukatí a vytvára Kraľoviansky meander. Na brehoch vodnej nádrže pri obci Šútovo sa nachádza Šútovská epigenéza. Účelom vodnej stavby Krpeľany je akumulácia vody pre špičkovú prevádzku celej kaskády, denné vyrovnávanie prietokov a výroba elektriny vo Vodnej elektrárni Krpeľany. Súčasťou nádrže je aj vodná elektráreň, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1957. Elektráreň má nainštalované tri Kaplanove turbíny s celkovým výkonom 24,75 MW (3 x 8,25 MW). Tvorí prvý stupeň derivačného kanálu a priemerne vyrobí 59,4 GWh ročne.
Vzdúva vodu rieky Váh do výšky približne 10 m na 422,2 – 425,7 m n. m., čím vzniká nádrž s objemom približne 8,3 mil. m3 so zatopenou plochou 1,26 km2. Výstavba si vyžiadala 1,6 mil. m3 výkopov a 1,3 mil. m3 násypov. Pri výstavbe bolo zabudovaných 160 tis. m3 betónu.
Vodné elektrárne Krpeľany – Sučany – Lipovec tvoria v smere toku Váhu v poradí prvú, najvyššie položenú kaskádu vodných elektrární. Od vodnej elektrárne Krpeľany sa voda vedie umelým derivačným kanálom k elektrárni Sučany. Od elektrárne Sučany sa voda vedie odpadným kanálom k elektrárni Lipovec a odtiaľ späť do rieky Váh.

Turistika
Okolie VN Krpeľany poteší predovšetkým turistov, nakoľko priehradu obklopujú pohoria Malá a Veľká Fatra. Môžete sa vybrať na turistiku napríklad na: Šútovský vodopád, vrch Kopa (1187m.n.m.), Veľký Kriváň (1708m.n.m.), Sklabinký hrad či vrch Chleb (1645m.n.m.). Kúpajúcich určite poteší známy zatopený povrchový lom v Kraľovanoch. Neďaleko sa nachádza aj známa obec Terchová – rodisko Juraja Jánošíka. Nájdete tu kopec atrakcií, ktoré sú venované práve jeho osobnosti – Jánošíkové diery, expozícia Jánošík, nerezová socha Jánošíka.

Vodná nádrž Nosice

Názov revíru: VN Nosice
Číslo revíru: 3-5480- 1-1
Užívateľ: SRZ RADA Žilina

Popis revíru

Vodná plocha nádrže s rozlohou 488 ha siaha od priehradného telesa po sútok kanála a Váhu pri obci Orlové a susedí oddelenou hrádzou s MO SRZ Považská Bystrica s názvom Revír pod Dubovcom, s ktorým je aj prepojený plavebným priesmykom.

Prístupové cesty:

Od smeru Bratislava:
Južná strana (okolie obce Milochov a Staré Nosice):
Výjazd z D1 smer Púchov, pokračovať po R6 – výjazd vpravo z R6 smer Dolné Kočkovce na cestu 49 a pred mostom cez Váh odbočka vpravo smer Staré Nosice.

Severná strana (obec Nimnica):
Výjazd z D1 na Púchov, po R6 až do Púchova – na kruhovom objazde (pri Lidli) prvý vpravo po ceste 507 smer Považská Bystrica.

Od smeru Žilina:
Severná strana (obec Nimnica):
Výjazd z D1 smer Považská Bystrica-Centrum, cez most cez Váh smer Púchov po ceste 507.

Druhy rýb:

kapor, šťuka, zubáč, pleskáč, nosáľ, sumec, úhor a ostatné druhy rýb

Najväčšia hĺbka 10m

priemerná hĺbka 3m

Dno prevažne štrkovité a bahnité

Kapitálne úlovky

Kapor 22,5 kg
Zubáč 107 cm / 12,5 kg
Sumec 171 cm / 46 kg

Povolenia na rybolov

Ceny povolení na rybolov nájdete v sekcii prehľad cien povolení.
Kontakt na predajcov povolení na rybolov nájdete v sekcii predaj povolení.

Rybársky hospodár

Miroslav Haviar
tel: 0940 888 888
0918 711 552

Vodná nádrž Sĺňava

Názov revíru: VN Sĺňava
Číslo revíru: 2-5270-1-1
Užívateľ: SRZ RADA Žilina

Aktuálne na revíri:

Na VN Sĺňava sa každoročne v jarných mesiacoch pripravujú a roznášajú po nádrži zubáčové hniezda slúžiace ako neresový substrát na podporu prirodzenej reprodukcie zubáča a ďalších sprievodných druhov rýb, ktoré je potrebné po úspešnom výtere vytiahnuť z vody, vyčistiť a uskladniť do budúceho roku. Pred začiatkom sezóny sa tiež organizuje zber odpadu nahromadeného na brehoch nádrže. Rybársky revír bol v jarnom období zarybnený násadou plôdika šťuky a rýchleným zubáčom.

 

Foto revíru:

Vodná plocha nádrže (501 ha) od priehradného telesa (hate) po Krajinský most v Piešťanoch. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Na tomto rybárskom revíri platí od r. 1995 4. stupeň ochrany, pretože revír je súčasťou chráneného areálu Sĺňava. Okrem vyhradených miest je na tomto území zakázané napr. vchádzať a stáť motorovým vozidlom, táboriť, stanovať, bivakovať, zakladať oheň a voľne pustiť psa. Vyhradeným priestorom, kde neplatí zákaz vchádzať a stáť motorovým vozidlom, je paralelná cesta popri odvodňovacom rigole na ľavom brehu nádrže (pod hrádzou, nie koruna hrádze), a to v úseku od vyústenia komunikácie z Ratnoviec pri areáli vodnolyžiarskeho vleku až po hať Drahovce. Tento priestor je vyhradený pre parkovanie motorových vozidiel osobami vykonávajúcimi rybárske právo, a to v čase od 5:00 hod. do 22:00 hod. Na pravom brehu VN Sĺňava vyššie uvedené zákazy neplatia v úseku od lodenice TJ Sĺňava Piešťany po začiatok lokality Výsadba, pretože pozemky medzi hrádzou a vodnou plochou nie sú súčasťou CHAP Sĺňava. Celoročný zákaz lovu rýb z oplotenej časti a výbežku ohraničujúceho z východnej časti areál vodnolyžiarskych športov, oploteného objektu lodenice TJ Sĺňava Piešťany a areálu prístavu Ratnovce. Zátoka na pravej strane za kamenným valom (rozrážač) predstavuje chránenú rybiu oblasť CHRO . V úseku vyznačenom bójami pod Krajinským mostom pri stavidle medzi teplým ramenom a VN je zimovisko rýb, zákaz lovu od 15. 10 do 15. 3. Zákaz lovu z plavidiel od 1. 10. do 30. 4. Tento zákaz neplatí na miestach vymedzených v prílohe Vyhlášky MŽP SR č. 32 z roku 2008, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Sĺňava. Zvýšená minimálna/maximálna lovná miera v cm: kapor 45/70, zubáč veľkoústy x/80.

Hospodár
Martin Rajčan: e-mail: rajcan.martin@gmail.com; t.č.: 0949 415 073
Branislav Zelo: e-mail: brano343@ gmail.com ; t.č.: 0901 777 451

Zvýšená minimálna/maximálna lovná miera v cm: kapor rybničný 0/70.
Vysvetlenie: číslo 70  na mieste maximálnej lovnej miery znamená, že zákonom stanovená najväčšia lovná miera kapra rybničného bola stanovená na 70cm. Písmeno 45 na mieste minimálnej lovnej miery značí, že minimálna lovná miera kapra rybničného bola zvýšená na 45cm. To znamená, že kapra rybničného si môžete privlastniť, pokiaľ je jeho dĺžka aspoň 45 centimetrov a maximálne 70 centimetrov.

Druhy rýb
Vo vodnej nádrži Sĺňava sa nachádzajú všetky nížinné druhy rýb. Hlavným loveným druhom je kapor rybničný. Medzi atraktívne ďalej patria zubáč veľkoústy, sumec veľký a šťuka severná. Medzi bežné úlovky patria všetky druhy bielych rýb, ostriež zelenkavý, boleň dravý a zubáč volžský.

Spôsob lovu
Povolené spôsoby lovu podľa zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky č. 381/2018 Z.z..

Prístupové cesty
Prístup k revíru je z južnej strany od Hlohovca po starej ceste na Piešťany, alebo z diaľnice (Bratislava – Žilina) odbočka na Piešťany smer Topoľčany.

Povolenky
Povolenky sa predávajú denné a týždenné.
Pre nečlenov SRZ denné a týždenné.

Kontakt na predajcov povolení na rybolov
Branislav Zelo, t.č.: 0901 777 451
REMI rybárske potreby, Adresa: Sládkovičova 43, Piešťany, t.č.: 0948 759 075
Anna Galbavá, Adresa: A. Kmeťa 20, 010 55 Žilina, t.č.: 0948 231 967

Iné obmedzenia rybolovu
Používanie rybárskych plavidiel je povolené podľa zákona o vnútrozemskej plavbe č.338/2000 Z.z. a v súčinnosti s vyhláškou Štátnej plavebnej správy.

Viac o VN Sĺňava (zdroj: sk.wikipedia.org)
Vodná nádrž sa rozprestiera v severnej časti Podunajskej nížiny pri úpätí Považského Inovca, medzi mestom Piešťany a obcou Drahovce, vo výške 162 m n. m. Nádrž je súčasťou vodného diela Drahovce – Madunice. Vznikla prehradením rieky Váh haťou v Drahovciach. Vybudovaná bola medzi rokmi 1956 a 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk Váhu. Od roku 1980 je jej časť od Krajinského mosta vyhlásená za chránenú študijnú plochu s výmerou 399 ha. Za svoje pomenovanie vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku. Svojou plochou zaberá 4,3 km². Pri dĺžke 6,4 a šírke 2 km je schopná pojať 12 120 000 m³ vody. Na nádrži nájdete vodnolyžiarsky vlek (pri obci Ratnovce), lodenicu a tiež umelo vytvorený „vtáčí“ ostrov Čajka, ktorý sa stal hniezdiskom veľkých kolónií rybára riečneho a viacero druhov čajok. Je tiež zimoviskom vzácnych arktických i teplomilných druhov vtáctva. Vodné plochy sú dôležitou oddychovou lokalitou vodného vtáctva pri jarnej a jesennej migrácii Považím. Sĺňava je zahrnutá do zoznamu vzácnych vtáčích území Európy. Nádrž slúži aj ako zásobáreň vody pre atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Na vyhliadkovú plavbu sa môžete vydať loďou kotviacou pri Kolonádovom moste v Piešťanoch. Okolo priehrady je vybudovaná dvanásťkilometrová asfaltová trasa po korunke hrádze pre peších aj cyklistov (cez hať sa dá prejsť od mája do septembra, od pondelka do piatku od 15-tej a cez víkend od 10-tej do 20-tej hodiny).

Turistika
VN Sĺňava je obľúbenou lokalitou predovšetkým vďaka rôznorodým možnostiam, ako sa v tejto oblasti vyžiť. Okrem množstva vodných športov či rybolovu sú priam na dosah známe kúpele v Piešťanoch. Na Kúpeľnom ostrove vďaka prameňom s liečivou geotermálnou vodou vznikli svetoznáme kúpel, využívajú sa aj liečivé účinky tunajšieho bahna. Okrem kúpeľných budov, liečebných domov a hotelov tu je aj kúpalisko Eva a 9-jamkový golfový areál vo Vrbinkách. Kúpeľný ostrov s centrom mesta spája Kolonádový most. Dielo architekta Emila Belluša patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry na Slovensku. O výzdobu deliacej sklenej výplne sa zaslúžil Martin Benka. Súčasťou mosta je aj socha od Roberta Kühmayera. Barlolámač, muž, ktorý sa v kúpeľoch zbavil bolestí, sa stal aj symbolom mesta. Zároveň to je najdlhší krytý most na Slovensku (148 metrov). V Mestskom parku a jeho priamom okolí nájdete Balneologické múzeum, Dom umenia, Kúpeľnú dvoranu – Kursalon či centrum Fontána. Neďaleko Piešťan môžete navštíviť malú krasovú jaskyňu Čertova pec. Zaujímavá archeologická lokalita je voľne prístupná po vyznačenom chodníku asi 3 minúty od rovnomenného motorestu na ceste medzi Piešťanmi a Radošinou. Kúsok za Modrovou funguje farma so zvieratami od protinožcov z Austrálie a Nového Zélandu.