Číslo revíru:
2-5270-1-1
Charakter revíru:
kaprový
Popis:
Vodná plocha nádrže (501 ha) od priehradného telesa (hate) po Krajinský most v Piešťanoch. Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov. Na tomto rybárskom revíri platí od r. 1995 4. stupeň ochrany, pretože revír je súčasťou chráneného areálu Sĺňava. Okrem vyhradených miest je na tomto území zakázané napr. vchádzať a stáť motorovým vozidlom, táboriť, stanovať, bivakovať, zakladať oheň a voľne pustiť psa. Vyhradeným priestorom, kde neplatí zákaz vchádzať a stáť motorovým vozidlom, je paralelná cesta popri odvodňovacom rigole na ľavom brehu nádrže (pod hrádzou, nie koruna hrádze), a to v úseku od vyústenia komunikácie z Ratnoviec pri areáli vodnolyžiarskeho vleku až po hať Drahovce. Tento priestor je vyhradený pre parkovanie motorových vozidiel osobami vykonávajúcimi rybárske právo, a to v čase od 5:00 hod. do 22:00 hod. Na pravom brehu VN Sĺňava vyššie uvedené zákazy neplatia v úseku od lodenice TJ Sĺňava Piešťany po začiatok lokality Výsadba, pretože pozemky medzi hrádzou a vodnou plochou nie sú súčasťou CHaP Sĺňava. Celoročný zákaz lovu rýb z oplotenej časti a výbežku ohraničujúceho z východnej časti areál vodnolyžiarskych športov, oploteného objektu lodenice TJ Sĺňava Piešťany a areálu prístavu Ratnovce. Zákaz vyvážania a lov rýb z plavidiel vi vyznačenej ochrannej zóne vodného diela (za bójky a tabuľu). Zátoka na pravej strane za kamenným valom rozrážač) predstavuje chránenú rybiu oblasť CHRO . V úseku vyznačenom bójami pod Krajinským mostom pri stavidle medzi teplým ramenom a VN je zimovisko rýb, zákaz lovu od 15. 10 do 15. 3. Zákaz lovu z plavidiel od 1. 10. do 30. 4. Tento zákaz neplatí na miestach vymedzených v prílohe Vyhlášky MŽP SR č. 32 z roku 2008, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Sĺňava. Zvýšená najmenšia/najväčšia lovná miera v cm: kapor 45/70, zubáč 60/80, sumec x/150, pleskáč vysoký 40/x.
Aktuálne informácie o revíri:
https://rybarska-straz.sk/c/vn-slnava
Užitočné odkazy:
Hospodári na revíroch Rady SRZ
Predajcovia povolení
Prehľad cien povolení
Ďalšie informácie:
Prístupové cesty
Prístup k revíru je z južnej strany od Hlohovca po starej ceste na Piešťany, alebo z diaľnice (Bratislava – Žilina) odbočka na Piešťany smer Topoľčany.
Iné obmedzenia rybolovu
Používanie rybárskych plavidiel je povolené podľa zákona o vnútrozemskej plavbe č.338/2000 Z.z. a v súčinnosti s vyhláškou Štátnej plavebnej správy.
Viac o VN Sĺňava (zdroj: sk.wikipedia.org)
Vodná nádrž sa rozprestiera v severnej časti Podunajskej nížiny pri úpätí Považského Inovca, medzi mestom Piešťany a obcou Drahovce, vo výške 162 m n. m. Nádrž je súčasťou vodného diela Drahovce – Madunice. Vznikla prehradením rieky Váh haťou v Drahovciach. Vybudovaná bola medzi rokmi 1956 a 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk Váhu. Od roku 1980 je jej časť od Krajinského mosta vyhlásená za chránenú študijnú plochu s výmerou 399 ha. Za svoje pomenovanie vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku. Svojou plochou zaberá 4,3 km². Pri dĺžke 6,4 a šírke 2 km je schopná pojať 12 120 000 m³ vody. Na nádrži nájdete vodnolyžiarsky vlek (pri obci Ratnovce), lodenicu a tiež umelo vytvorený „vtáčí“ ostrov Čajka, ktorý sa stal hniezdiskom veľkých kolónií rybára riečneho a viacero druhov čajok. Je tiež zimoviskom vzácnych arktických i teplomilných druhov vtáctva. Vodné plochy sú dôležitou oddychovou lokalitou vodného vtáctva pri jarnej a jesennej migrácii Považím. Sĺňava je zahrnutá do zoznamu vzácnych vtáčích území Európy. Nádrž slúži aj ako zásobáreň vody pre atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Na vyhliadkovú plavbu sa môžete vydať loďou kotviacou pri Kolonádovom moste v Piešťanoch. Okolo priehrady je vybudovaná dvanásťkilometrová asfaltová trasa po korunke hrádze pre peších aj cyklistov (cez hať sa dá prejsť od mája do septembra, od pondelka do piatku od 15-tej a cez víkend od 10-tej do 20-tej hodiny).
Turistika
VN Sĺňava je obľúbenou lokalitou predovšetkým vďaka rôznorodým možnostiam, ako sa v tejto oblasti vyžiť. Okrem množstva vodných športov či rybolovu sú priam na dosah známe kúpele v Piešťanoch. Na Kúpeľnom ostrove vďaka prameňom s liečivou geotermálnou vodou vznikli svetoznáme kúpel, využívajú sa aj liečivé účinky tunajšieho bahna. Okrem kúpeľných budov, liečebných domov a hotelov tu je aj kúpalisko Eva a 9-jamkový golfový areál vo Vrbinkách. Kúpeľný ostrov s centrom mesta spája Kolonádový most. Dielo architekta Emila Belluša patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry na Slovensku. O výzdobu deliacej sklenej výplne sa zaslúžil Martin Benka. Súčasťou mosta je aj socha od Roberta Kühmayera. Barlolámač, muž, ktorý sa v kúpeľoch zbavil bolestí, sa stal aj symbolom mesta. Zároveň to je najdlhší krytý most na Slovensku (148 metrov). V Mestskom parku a jeho priamom okolí nájdete Balneologické múzeum, Dom umenia, Kúpeľnú dvoranu – Kursalon či centrum Fontána. Neďaleko Piešťan môžete navštíviť malú krasovú jaskyňu Čertova pec. Zaujímavá archeologická lokalita je voľne prístupná po vyznačenom chodníku asi 3 minúty od rovnomenného motorestu na ceste medzi Piešťanmi a Radošinou. Kúsok za Modrovou funguje farma so zvieratami od protinožcov z Austrálie a Nového Zélandu.
